Nová kapitolka ŽNH. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)

V lietadle cestou do Sun Valley som si trocha pospala. Ian ma zobudil keď sme boli na mieste.
"Miláčik, sme tu." Voľky-nevoľky som otvorila oči a pozerala do tých modých Ianových. Usmieval sa a hladil ma po líci.
"Mne sa nechce. Odnes ma." Ian sa zasmial a pobozkal ma.
"No ták ty leňoch. Poď. Keď uvidíš tú chatku už nikdy nebudeš chcieť odísť."
"No tak to som zvedavá čo si pre nás pripravil." Uškrnula som sa a konečne sa postavila. Ian nám zobral batožiny a mohli sme vyraziť. Požičali sme si auto a vyrazili smer naša chatka. Naozaj ma zaujímalo čo pre nás Ian prichystal.
"Zahráme si takú hru. Budeme cestovať ešte aspoň dve hodiny, rýchlejšie nám to ujde." Vrhol na mňa záhadný úsmev. Čo to zasa vymyslel?
"Akú hru?" Pozrela som naňho spod mihalníc.
"Tajomstvá. Ja ti poviem čo pred tebou tajím a ty zasa to, prečo si bola dnes taká nadšená."
"Vedela som, že za tým niečo bude. Ty predo mnou niečo tajíš?" Uškrnula som sa na neho.
"No jasné. Moje dve milenky." Hnusne som na neho zazrela a tresla ho po bruchu.
"Si odporný!" Založila som si ruky na prsiach a tvárila sa naoko urazene.
"Ale miláčik." Začal ma hladkať po vlasoch. "Ani jedna z nich nie je v posteli taká dobrá ako ty, neboj sa." Prekvapene som na neho pozrela.
"Ty si naozaj odporný! Nebavím sa s tebou! A môžeš si romantický víkend užiť sám so sebou." Chytil ma za stehno a jemne ma hladil.
"Tak sa už toľko nečerti. Vieš, že ťa neskutočne milujem. A odbočili sme od témy. Bavili sme sa o tvojom tajomstve. Ja som sa už priznal. Si na rade." Pozrel na mňa provokačne s polovičným úsmevom ala Damon Salvatore.
"Už som ti povedala, že až keď budeme tam!"
"Týka sa to mňa?"
"Aj."
"Teba?"
"Aj."
"Nás?"
"Ian! Povedala som ti, že ti nič nepoviem! Čo si taký nedočkavý!"
"Je to niečo dobré, pretože si z toho bola nadšená. To je dobré znamenie."
"Čo ty vieš. Možno sa chcem s tebou rozísť a bola som nadšená z toho, že ťa budem mať z krku." Provokovala som ho rovnako ako on mňa. Milovala som toto naše podpichovanie. Stále som sa uškŕňala.
"No to určite! Nevydržala by si bezo mňa ani sekundu!"
"Ts! To si iba ty myslíš!"
Keď sme konečne dorazili do našej chatky, nevychádzala som z údivu. Bola naozaj krásna. Taká luxusná, ale zároveň útulná. Najviac sa mi páčil krb. Oproti nemu bol malý stolček pred ním koberec a za ním gauč. Vedela som, že toto je to správne miesto, kde Ianovi oznámiť prírastok do rodiny. Tešila som sa na večer. Hodilo by sa ešte pár sviečok a bude to úžasné.
Po obývačke sme navštívili spálňu. Bola krásna rovnako ako obývačka. Dominovala jej obrovská posteľ, na ktorej som sa momentálne ocitla. Ian ležal nado mnou. Začal ma bozkávať na krku a rukou mi mapoval celé telo. Strašne ma to vzrušovalo. Viac ako kedykoľvek predtým. To budú asi tie hormóny. Nevedela som sa ovládať. Vrhla som sa na Ianove tričko a hneď ho aj odhodila do rohu izby. Za ním nasledovalo aj to moje. Potom som sa vrhla na Ianove nohavice. Postihol ich rovnaký osud ako tričko. Nedočkavo som Iana hladkala po chrbte a tom úžasnom zadočku. Tisla som si ho k telu akoby som sa ho nevedela nabažiť. Čo som ani nemohla. Neskutočne som ho ľúbila. Bol rovnako vzrušený ako ja a tak konečne úplne vyzliekol aj mňa. Konečne sa mi začal naplno venovať.
Bola som taká vyčerpaná, že som ihneď zaspala. Zobudila som sa až o piatej večer. Prespali sme skoro celý deň! Ian sladko spal vedľa mňa. Pobozkala som ho na čelo a zišla dole do obývačky. Kým Ian spal, zabehla som do obchodu po tie sviečky. Zobrala som ešte jeden tehotenský test, aby som to mala potvrdené. Hneď som si ho šla spraviť. Predtým som ešte skontrolovala Iana. Stále spinkal. Bol neskutočne zlatučký. Úplne som sa nad ním rozplývala. Mala som chuť ho vyobjímať až do smrti. Trocha šialené, ale to som celá ja.
Test bol opäť pozitívny. Bola som z toho rovnako nadšená ako prvýkrát. Potešilo ma, že sa nám to podarilo. Všetko bolo zrazu také úžasné až ma to desilo. Po tom všetkom čo sme si s Ianom prežili mám tendenciu vo všetkom vidieť a hľadať to najhoršie. Bála som sa, že sa zasa niečo pokazí.
Keď som všetko pripravila, sviečky a atmosféru, šla som zobudiť Iana. Dokonca som aj navarila Ianovo obľúbené jedlo. Stále spal. Nechápala som to. Prišli sme sem asi o jednej poobede. Je sedem hodín. Ako môže poobede spať šesť hodín v kuse! Jemne som ho zobudila. Zaklipkal svojimi očičkami a usmial sa na mňa. Škrabkal ma po chrbte a popritom sa naťahoval.
"Koľko je hodín?"
"Sedem, zlatko."
"Čože? Odkedy si hore?"
"Asi od piatej. Niečo som pre teba prichystala."
"Vážne? Už mi konečne prezradíš z čoho si taká nadšená?"
"Áno, ale poď so mnou. Naozaj som sa na tom nadrela! Dokonca som ti aj navarila."
"Láska, ale veď večeru máme zaplatenú. Nemusela si si robiť starosti."
"Ja viem, ale dnes budeme večerať tu. Spolu a sami. IdeŠ?"
"Samozrejme!" Hneď sa postavil a nasledoval ma. Bol len v trenkách a vtedy som si uvedomila, že ja mám na sebe len spodné prádlo a jeho košeľu. My sme teda dvojka. Celý deň tu pobehujeme nahý a len spíme. Ale čo, naša práca je naozaj náročná. Musíme si dopriať trocha oddychu. Viedla som ho za ruku do obývačky. Prekvapene sa na mňa pozrel. Ja som pozerala na tú nádheru pred nami. Bolo to tam naozaj nádherné. Normálne som na seba pyšná, že sa mi to takto podarilo.
"Páni. Čo oslavujeme? Ušlo mi niečo? Vieš, že na dátumy moc nie som." Uškrnul sa trocha opatrne a ospravedlňujúco. Zasmiala som sa a pobozkala ho.
"Neboj. Na nič si nezabudol. Niečo pre teba mám, ale najprv sa najeme. Určite ti po tom dlhom spánku vyhladlo."
"Tak to máš teda pravdu. Čo si pripravila?"
"Tvoje obľúbené," usmiala som sa a spoločne sme si sadli za ten malý stolík. Sedeli sme na koberčeku a v tichosti jedli. Bola som mierne nervózna. Ale s určitosťou som vedela, že bude nadšený rovnako ako ja. Keď sme dojedli Ian sa obrátil ku mne. Obmotal si moje nohy okolo drieku.
"Tak? Čo pre mňa máš?" Usmial sa a nedočkavo na mňa hľadel. Z jedného vrecka na Ianovej košeli som vybrala test a podala ho Ianovi. Prekvapene naň pozrel a potom aj na mňa. Usmieval sa a podozrivo sa mu leskli oči. Schytil ma do náručia a poriadne objímal. Bála som sa, že ma rozdrtí! Keď na mňa pozrel, vášnivo ma pobozkal.
"Podarilo sa!" Zvýskol so slzami na krajíčku.
"Áno, miláčik." Položil ma na koberec a znova ma začal bozkávať. Tentokrá jemne a pomaly. Bolo to to najintenzívnejšie a najúžasnejšie milovanie. Bola som taká šťastná, že sa to ani nedalo popísať. Mala som úžasného manžela a bábätko na ceste.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :) Nabudúce už skúsim napísať aj AOTD alebo ŽMÍĎ. Niekto na asku sa ma na tieto poviedky pýtal, tak ich skúsim nejako zasa rozbehnúť. Možno napíšem aj novú delena poviedku. :) Mám nejaké nápady len ich ešte nejako dať dokopy. Určite, ale pôjde o poviedku bez nadprirodzena. :) Pozdáva sa vám takýto nápad? :)
































Jasné, že sa pozdáva! Mne osobne sa pozdáva každý tvoj nápad :* rovnako aj ten s predĺženým víkendom, krásnou chatkou, príjemnou atmosférou a s bábom na ceste za nami
myslím, že som z toho všetkého mala rovnakú radosť ako tí dvaja 
