Tak som dopísala celú kapitolku. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)

Bol nadherný deň a sneh sa na svahu trblietal pod slnečnými lúčmi. Milovala som to tu. Nelyžovala som už ani nepamätám. Akurát sme sa viezli hore lanovkou a ja som si užívala ten výhľad. Ian sedel vedľa mňa a hladil ma po stehne. Oprela som si hlavu o jeho rameno a nachvíľu zavrela oči. Bolo to strašne príjemné. Vedela by som si na takýto život zvyknúť. Žiadna práca iba voľno. Keď porodím tak si to budem môcť dopriať aspoň tri roky. Tešila som sa na to.
Konečne sme sa dostali na samý vrchol a spustili sa. Bol to neskutočný pocit. Vietor vo vlasoch, všetky problémy za mnou. Prišla som dole skôr ako Ian! Pekne som sa mu za to vysmievala. Sadli sme si do bufetu a objednali si horúci čaj.
"Ako sa cítiš?" usmial sa na mňa Ian a pozeral na mňa starostlivými očami. Pretočila som očami.
"Miláčik, som tehotná nie chorá. Je mi dobre. Výborne. Milujem naše spoločné dovolenky." Pobozkala som ho a tým odstránila jeho obavy. Aspoň dúfam. Bolo od neho milé, že sa tak stará, ale niekedy to preháňal.
"Ja sa len o vás strašne bojím." Položil ruku na moje bruško a pritiahol si ma k sebe. Vyložila som si nohy na jeho stehná a užívala si jeho ruku hladiacu naše bábo.
"A to je od teba naozaj zlaté, ale nemusíš sa báť." Pobozkala som ho na líce a hlavou spočívala v priehlbinke jeho krku. Jednou rukou ma hladil po brušku a druhou spočíval na stehne.
"Milujem ťa."
"Aj ja teba, láska," odpovedal a venoval mi ďalší bozk.
Na večeru sme sa šli prejsť do neďalekého mestečka. Bolo naozaj nádherné. Turistické. Všade boli samé suveníry, všelijaké bary, diskotéky a iné akcie. Šli sme ďalej a sadli si na terasu jednej reštiky. Mali celkom dobrý výber. Dala som si čínu a Ian okúsil niečo z bulharskej kuchyne. Kým sme jedli sedela som naproti nemu a stále sme sa o niečom bavili. Na tému prišli aj mená pre bábätko. Ako inak, nevedeli sme sa dohodnúť. Máme na to ešte osem mesiacov. Snáď sa dovtedy zhodneme. Ian by si prial najprv chlapčeka a potom dievčatko. Mne to bolo v podstate jedno. Keď sme sa tak dlho usilovali, budem rada, keď to bude hlavne zdravé a spokojné. Musím byť tou najlepšou mamičkou na svete. Budem to malé rozmaznávať. Ale nie zas moc. Nechceme z neho alebo nej mať namyslených blbcou. Určite budem musieť trocha kontrolovať Iana. Už teraz so mnou zaobchádza ako v bavlnke. Čo bude keď sa to malé narodí? Viem si predstaviť, že Ian mu bude chcieť dať aj modré z neba.
Keď sme dojedli, premiestnila som sa vedľa Iana. Pritúlila som sa k nemu najviac ako som mohla. Objal ma okolo pliec a jemne prechádzal po mojom ramene. Zavrela som oči a užívala si všetky tie pocity, ktoré ma zrazu ovládli. Odkedy som tehotná, som dosť citlivá. Nemôžem sa od Iana ani pohnúť hneď mi chýba. Stále ho musím mať pri sebe. Držať ho za ruku, objímať alebo bozkávať. Som na ňom závislá a dosť ma to desí. Dúfam, že sa to po pôrode zmení. Takáto vzájomná závislosť partnerov jeden na druhom nie je nikdy dobrá.
O NIEKOĽKO MESIACOV:
Bola som zo všetkého strašne nešťastná. Keď sme sa s Ianom vrátili zo Sun Valley, hneď som šla ku gynekológovi, že sa nám to konečne podarilo. Spravil mi sono a oznámil mi, že mám rizikové tehotenstvo. Vraj sa nemám tešiť predčasne. To, že sa to podarilo je len prvý krok. Hocikedy môžem o bábo prísť.
Dnes som akurát opäť odchádzala z ambulancie. Úspešne som prekonala piaty mesiac tehotenstva, ale bohužiaľ sa nič nezmenilo. Naopak, mám riziko potratu vyššie ako kedykoľvek predtým. Až 80% žien, ktoré mali rovnaké problémy počať dieťa ako ja sa cez šiesty mesiac nedostalo. Na jednej strane som bola rada, že môj doktor so mnou jedná takto narovinu, ale na druhú stranu som to možno ani nechcela vedieť. Tak veľmi som si zvykla na pocit, že budem matkou. Je nepredstaviteľné, že ňou teraz nebudem. Možno myslím predčasne. Možno budem zaradená do tých 20% žien, ktoré to zvládli. Pri mojom šťastí sa však obávam, že to bude skôr naopak.
Viezla som sa domov a pripravovala sa na to ako to oznámiť Ianovi. Keď som prišla, sladko spinkal na gauči. Vypla som telku s sadla si ku nemu. Hladila som ho po vlasoch a premýšľala nad tým prečo sa toto všetko deje práve nám. Jeden by povedal, že sme tých problémov mali už dosť. Prečo sa stále valia ďalšie a ďalšie?
"Miláčik? Ty si už tu? Čo si sa dozvedela?" ozval sa.zrazu Ian. Trocha ma aj myklo ako má nastrašil.
"Áno, už som tu. Nič dobré som sa nedozvedela. Väčšina žien, konkrétne 80% žien, ktoré mali rovnaké problémy ako ja sa cez šiesty mesiac nedostali." Pozrela som na neho ľútostivo so slzami v očiach. Ian si ma pritiahol do náručia. Vtedy som to už nevydržala a rozplakala sa. Ian má upokojoval, ale vôbec to nezaberalo ako inokedy.
"Je to náš malý bojovník.."
"Alebo bojovníčka!" namietala som hneď s úsmevom, ale aj slzami. Ian sa zasmial a pobozkal ma na krk.
"Dobre, tak je to náš malý bojovník alebo bojovníčka. Oni to určite zvládnu."
"Čo ak to ja nezvládnem?" Opýtala som sa vystrašene.
"Nezvládneš." Povedal a ja som na neho prekvapene pozrela. "Zládneme to spolu." Uškrnul sa zrazu a mne padol obrovský kameň zo srdca. Tresla som ho po hrudi ako má vystrašil a znova sa usadila v jeho náručí. Takto sme zotrvali až dovečera. Potom nám Ian ukuchtil úžasnú večeru a šli sme spať. Bola som neskutočne vyčerpaná, takže som hneď zaspala.
O tretej ráno som sa však zobudila na bolesti v maternici. Keď som zasvietila lampičku, zistila som, že je podo mnou obrovská kaluž krvi.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Povedzte si čo chcete na dnes večer? :)
































První část byla úžasná, ale ten konec... doufám že to nedopadne špatně, ta krev mě děsí :(