Napísala som aj ŽMÍĎ. :) Dúfam, že sa kapitolka bude páčiť. :)

ELENA:
Damon nakoniec prišiel aj minulú noc. Opäť to bolo skvelé, ale chcela som viac. Chcela som ho vidieť. Chýbal mi. Hlavne tie jeho nádherné modré očičká. Vždy keď sa nimi na mňa pozrie, všetko mu ihneď odpustím. Nevedela som sa dočkať, kedy ich opäť uvidím. Vedela som, že sa to stane. Verila som v to. Dnes sme mali so Stefanom naplánovanú cestu za ďalšími čarodejkami. Stefan ma vzal na nejaké zvláštne miesto. Dosť ma to desilo. Keď sme tam dorazili, v kruhu okolo ohňa stálo asi osem čarodejok. Robili tie svoje čáry-máry a nás si ani nevšímali. So Stefanom sme si vymenili spýtavé pohľady. Konečne skončili. Jedna čarodejka, zrejme vodkyňa, prišla k nám.
"Čo vás sem privádza?" opýtala sa nás. Pozrela som na Stefana. Nechala som to na ňom.
"Potrebovali by sme vedieť či je nejaká možnosť, aby sa mŕtvy vrátili sem. Medzi živých." Pozerala na nás ako na bláznov.
"Prečo by to malo byť možné? Keď niekto zomrie, je proste mŕtvy."
"Ale my nevieme či je úplne mŕtvy. Dokážem ho cítiť. Dotýka sa ma a ja to pociťujem akoby bol pri mne. Dokáže držať predmety v našom svete." Ujala som sa slova ja.
"Tak to máte poriadny problém." Pozrela na nás vážne a trocha vydesene.
"Prečo?" Nechápala som.
"Ak je tvoj milovaný vo svete, v ktorom si myslím, že je, platia tam úplne iné zákony. Držať predmety a prezradzovať smrteľníkom, že sú prítomní v našom svete je nezákonné. Môže mať z toho pekné problémy." Čo mi povedala ma dosť vydesilo. Nechcela som, aby Damona niekto ohrozoval. Čo ak sa mu niečo kvôli mne stane?
"Dobre, ale môžete nám povedať či je nejaký spôsob, aby sa dostal späť medzi nás?" Vložil sa do toho opäť Stefan.
"Zdá sa, že je to naozaj mocný upír, čarodej alebo človek či čo to je vlastne."
"Upír," povedali sme unisono so Stefanom.
"Upír. Samozrejme. Keďže je taký mocný, zrejme do toho sveta vôbec nepatrí. Je to možné. Ale v celej našej histórii to dokázala len jedna čarodejka."
"Je to možné? Naozaj?" Vykríkla som od radosti. Stále som sa presviedčala o tom, že to je možné, ale počuť to takto oficiálne je o niečom inom.
"Áno je. Má to však jeden háčik."
"Samozrejme," ozval sa Stefan ironicky a pretočil očami.
"Tá čarodejka nie je odtiaľto. Je zo sveta zvanom Podsvetie."
"Vážne originálny názov," neodpustila som si.
"Tiež si hovorím," súhlasila so mnou. "V tom svete sú iné pravidlá. Ľudia sú tam braní ako otroci a upíri ich páni. Dostaneš sa tam len ako otrokyňa. S upírom, tvojim pánom."
"No dobre. A ako sa tam potom dá dostať?"
"Kúzlom transportu. Je to mágia pomocou, ktorej môžeš cestovať medzi svetmi. Tak sa dostaneš tam aj naspäť." Prikývla som, že rozumiem. To je skvelé. Naozaj.
"To je výborné. To zvládneme."
"Až príliš si veríš, dievča. Oceňujem to, ale myslím, že pekne padneš na hubu. Nie všetko je také úžasné a skvelé ako si myslíš. Držím ti palce s prehováraním tej čarodejky, aby ti priviedla späť tvojho milovaného. A život otrokyne si tiež patrične uži." Mrkla na mňa a už jej nebolo. Opäť sa pridala do kruhu svojich zvereniek. So Stefanom sme pomaly kráčali k autu. Rozum mi pracoval na plné obrátky. Spracovávala som všetky doteraz nadobudnuté informácie. Takže si budem musieť zahrať otrokyňu. To nemôže byť ťažké. Stefan bude môj pán. Určite mi neublíži. Všetko nám to vyjde. Musí! Damona mám na dosah ruky!
DAMON:
Keď som sa vrátil z môjho "rande" s Elenou, našiel som Bonnie, Emily a Sheilu v našej obývačke. Tvárili sa všelijako. Keď ma zbadali ich pohľady boli sklamané a naštvané. Asi mám problém. Netuším však prečo. Nič som neurobil, alebo...?
"Deje sa niečo?"
"Áno. Deje. A dosť vážne. Prečo si nás nepočúvol a robil si si po svojom?" Sheila si založila ruky v bok. Čakala na moju odpoveď.
"Čože? Naozaj neviem o čom hovoríte. V poslednej dobe som naozaj až príliš dobrý!" Uškrnul som sa a sadol si oproti nim.
"Prezradil si Elene, že si v jej prítomnosti. Prezradil si sa smrteľníkovi!" Zasmial som sa.
"Preboha, veď je to len Elena. Nevytáral som to predsa celému svetu. Prečo je to tu vlastne tak trestané?"
"To sa dozvieš zajtra. Máš súd."
"Súd? Aký súd?"
"Dozvedeli sa to Najvyšší. Zajtra ťa súdia. Uži si dnešný večer. Je to tvoj posledný v tomto svete. Bohvie, kde sa ocitneš zajtra." Nepreháňajú to tak trocha?
"Vôbec ničomu nechápem."
"My tiež nie. Súd je tu len zriedkavý. Zajtra sa všetko dozvieš. Vieme len toľko, že zajtra máš súd. Takéto priestupky sa tu trestajú vyhostením. Vyhostia ťa z tohto sveta do nejakého iného. Som si istá, že omnoho horšieho."
Dúfam, že sa vám kapitolka páčila. Pri minulej boli štyri komenty a tak som sa rozhodla napísať aj túto poviedku. :) Ďakujem vám za komenty. :)
































Jj tušila jsem ze u toho bude problém. Ale oba to musejí překonat