Tak ste ma všetci žiadali, aby som napísala novú kapitolku. Pod vaším tlakom som sa do toho teda pustila. :) Písala som na mobile, takže je kapitolka opäť dlhá. :D Rozmýšľam nad tým, že budem už stále písať len na mobile. Ide mi to na ňom lepšie a kapitolky sú vždy dlhšie. :D Dúfam, že sa bude páčiť. Je o niečo optimistickejšia ako tie predošlé. Dobre, tak omnoho optimistickejšia. :D

Prišla som k Julianne a opäť som plakala.
"Čo je zlatko?" objala ma a spoločne sme sa posadili na gauč.
"Zasa Ian?" Prikývla som.
"Jessica mala pravdu. Ráno to bolo hrozné. Obvinil ma, že som sa s niekým vyspala. Preto som neprišla domov."
"Čože? On nie je normálny. Ako ti môže niečo takéto povedať?"
"Ja neviem. Na jednu stranu ho aj chápem. Naozaj som ho naštvala. Bol strašne rozzúrený. A myslím, že mal v krvi aj pozostatky alkoholu. Možno bol preto taký ja naozaj neviem. Viem len, že sa jeden druhému strašne vzdiaľujeme. Mrzí ma to. Myslela som, že spoločne dokážeme všetko." Stále som plakala. Nevedela som prestať. Julianne sa ma snažila upokojiť, ale nešlo jej to. Chcela som, aby bol so mnou Ian. Veľmi dobre som si uvedomovala, že mám na tom svoj podiel viny, ale ani on sa nesprával tak akoby mal.
"Chce to len čas, Nins. Zvládnete to. Prežili ste aj horšie časy." To som si uvedomovala. Ale mám taký pocit, že teraz je to iné. Tentoraz je to naozaj vážne.
"Ja si myslím, že sa potrebujete porozprávať. Bez kriku. Sadnite si spolu a úprimne sa porozprávajte." Asi mala pravdu. Naozaj som sa s ním chcela porozprávať, ale tým čo mi povedal má veľmi sklamal.
"Máš pravdu. Večer pôjdem domov a skúsim sa s ním porozprávať." Tak som aj spravila. Dovečera som bola u Jullianne. Takéto odreagovanie som potrebovala. Myslím, že som pripravená ísť domov. Som zvedavá ako to dopadne.
IAN:
Po odchode Niny som si šiel zabehať. V parku som stretol Nikki. Usmiali sme sa a objali.
"Rada ťa vidím. Doma je už všetko v poriadku?"
"Kiežby. Je to ešte horšie. Nina nestrávila noc doma a tak sme sa trocha pohádali. Vlastne veľmi pohádali. Odišla ani neviem kam. A myslím, že sa tak rýchlo neukáže." Pokrčil som plecami. Nechcelo sa mi o tom moc premýšľať.
"Tak to má mrzí. Nechceš sa o tom porozprávať?" Vyzerala naozaj úprimne. Teraz som na to však nemal náladu. Behanie bolo niečo pri čom som relaxoval a nemyslel na problémy.
"Veľmi rád, ale nie teraz. Nechceš večer zájsť ku mne? Pozrieme si nejaký film a ja ti všetko poviem." Ani neviem prečo som jej to ponúkol. Len som chcel vedieť jej názor. Pomohlo by mi keby som mal na celú vec názor inej ženy než Niny. Tá ma v poslednej dobe iba odmieta a to ma veľmi ranilo. Chcem to napraviť a potrebujem niečiu pomoc.
"Neviem či je to dobrý nápad. Čo ak príde Nina a ešte to zhoršíme?"
"Nina nepríde. Som si tým istý. Ako ju poznám pôjde zasa s priateľmi do nejakého baru. Dosť som ju naštval, takže sa tak rýchlo nevráti. Na to je až príliš hrdá."
"No ak si o tom presvedčený tak veľmi rada. Okolo siedmej?" Prikývol som. Rozlúčili sme sa a ja som pokračoval v behaní. Keď som prišiel domov už bol čas na obed. Nina mi tu naozaj chýbala. Vedela urobiť jedlo omnoho lepšie ako ja. Preto som sa na večeru rozhodol len niečo objednať. Sushi a ešte som dokúpil červené víno. Naozaj som s Nikki nemal vedľajšie úmysly. Potreboval som len radu priateľa. Prišla presne na čas. Sadla si na gauč. Ja som zatiaľ naservíroval sushi a nalial nám víno.
"Prepáč, ale som bez manželky, takže sa budeme musieť zmieriť s objednaným sushi." Uškrnul som sa. Nikki sa zasmiala.
"To je v poriadku. Je mi jasné, že vy muži ste bez nás žien úplne bezmocní." Podpichovala ma.
"Haha. Veľmi vtipné. Naozaj." Posadil som sa k nej a spoločne sme začali jesť.
"Tak, hovor. Čo sa deje s Ninou?" Otočila sa na mňa.
"Ako som ti povedal už minule, je divná. Stále ma odmieta. Nespavame spolu. Nedostal som od nej bozk už ani nepamätám. Už je to skoro mesiac od jej potratu. Odvtedy sa má poriadne ani nedotkla. Vyhýba sa mi. Stále je niekde preč. Dokonca doma nestrávila noc ako už vieš. Neviem. Celé je to strašne divné. Mrzí ma to. Neskutočne. Myslel som, že to nebude dlho trvať, ale už je to mesiac. Neviem čo mám robiť."
"Možno to chce len čas. Je to síce už mesiac, ale neviem... Chcela by som ti pomôcť, ale neviem ako. Ja by som sa takto k manželovi asi nesprávala. On za to nemôže. Každá žena sa však s potratom vyrovnáva posvojom. Nedokážem to takto posúdiť, pretože ja som potrat nikdy neprežila. Neviem čo sa Nine odohráva v hlave." Prikývol som, že rozumiem. Ďalej som sa už o tom nechcel baviť a tak sme zapli nejaký film. Každý sme sedeli na opačnom konci gauča. Naozaj šlo len o priateľské stretnutie. Medzi mnou a Nikki už nič nebolo a dnes sa mi to len potvrdilo. Sme úžasní priatelia, ale to je všetko. Inak by mi nepomáhala s Ninou.
Asi v polovičke filmu som počul kľúč vo dverách. Dopekla! Nina! S Nikki sme na seba vrhli prekvapené a vyvesené pohľady. Čo teraz? Všetko sa len zhorší! Ja som taký debil!
NINA:
Keď som prišla domov nestihla som sa čudovať. Ian s Nikki boli rozvalení na našom gauči a pozerali nejaký film.
"A ty mne ideš hovoriť niečo o tom s kým som strávila minulú noc?" Pozdvihla som jedno obočie. Ian sa hneď postavil.
"Nie je to tak. Nevedel som či dnes prídeš alebo nie. Úprimne Nina, v poslednej dobe už neviem čo od teba čakať."
"Tak ja ti poviem čo máš odo mňa čakať teraz. Odchádzam." Otočila som sa a smerovala k dverám. Nikki za mnou zavolala.
"Nina, počkaj! Iana naozaj trapy čo sa medzi vami deje. Chce len kamarátsku radu nič viac. Nestrať ho kvôli takejto hlúposti. Je to ten najlepší chlap na tejto planéte. Tým, že ho máš si najšťastnejšia žena na svete. Takže idem ja. Dobre?" Vzala.si svoje veci a vykročila.
"Ahoj, Ian!" Zavolala ešte za ním. Tiež ju pozdravil. Vyzliekla som si kabát a naliala si trocha vína. Sadla som si vedľa Iana.
"Ideš mi zasa nadávať?" opýtal sa ma.
"Ideš ma zasa obviňovať, že som sa s niekým vyspala?" Uškrnuli sme sa na seba a mne padol obrovský kameň zo srdca. Možno to zasa bude dobré.
"Prepáč mi, že som sa tak k tebe chovala. Nemôžeš za to čo sa nám stalo. Vždy keď som sa na teba pozrela videla som len moje zlyhanie a to nenarodené dieťatko. Nemohla som byť v tvojej prítomnosti lebo som sa cítila hrozne. Naozaj mi to prepáč." Vzala som ho za ruku. Bolo príjemné zasa ho cítit. Boli sme od seba strašne dlho.
"Aj ty mne prepáč, že som bol k tebe taký a že som ťa obvinil z niečoho takého. Naozaj si ma štvala. Nevedel som čo si o tom myslieť. Mal som pocit, že ti na našom vzťahu už nezáleží." Pozerali sme si do očí.
"To si nemôžeš myslieť. Náš vzťah je pre mňa to najjdôležitejšie. Chcem ho zachrániť. Ak už nie je neskoro." Poslednú vetu som zašepkala. Pozerala som sa pri tom na naše ruky. To sa Ianovi zrejme nepáčilo a tak mi pozdvihol hlavu, aby som mu hľadela do očí.
"Milujem ťa." Povedal mi a konečne má pobozkal. Po tak dlhej dobe som konečne cítila jeho pery na tých mojich. Pritiahol si ma viac k sebe. Ocitla som sa na ňom obkročmo. Objala som ho okolo krku rukami a okolo panvy nohami. Bol to neskutočný pocit. Tak veľmi som ho milovala. Jeho aj toto úžasné telo. Vošla som rukami pod jeho tričko a hladila ho po brušku. Moje tričko sa ocitlo na zemi pri gauči. Keď už som potrebovala cítiť horúci dotyk našich tiel, vyzliekla som aj to Ianovo. Bola som taká nedočkavá, že som začala pracovať na Ianovom gombíku na nohaviciach. Položil ma na gauč a začal vyzliekať moje nohavice. Mučivo pomaly! Trocha som zastonala, pretože to bolo vzrušujúce. Ale aj pekne otravné! Bola som neskutočne nadržaná. Potrebovala som ho. Teraz hneď. Keď boli dole moje nohavice, začal sa venovať svojim. Dával si ich dole ešte pomalšie ako tie moje!
"Ian, prosím ťa! Rýchlo!" Zasmial sa a konečne zo seba zhodil aj svoje nohavice. Opäť sa ocitol nado mnou a ja som mu nohy obmotala okolo drieku. Cítila som, že má chcel rovnako ako ja jeho. Bolo to príjemné. Stále som sa pod ním mrvila a tým ho dráždila. Priklincoval má o posteľ, aby som prestala a vrhol na mňa svoj sexi úsmev.
"Si nejaká divoká a nedočkavá!" Oznámil mi a začal má bozkávať na krku. Vzdychla som a prehla sa ako luk. Tiskla som sa k nemu a stále viac vzdychala. Potrebovala som ho a tak som sa uspokojila aspoň vášnivým bozkom a začala mu vyzliekať trenky. On sa pustil do mojich nohavičiek. Keď už sme boli obaja nahý snažila som sa, aby do mňa konečne vošiel, ale on to stále predlžoval.
"Keď to bude pomalé omnoho viac to precítime. Ver mi." Ozval sa do môjho ucha.
"Áno ale ja som nemala sexi skoro mesiac, takže si pohni!" Zasmial sa a konečne mi prestal odopierať rozkoš. Začal sa mi naplno venovať.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)
































Konečně!!
Ta Nikki je opravdu úžasná kamarádka, líbí se mi její přátelství s Ianem, klidně by ho mohlo být víc ;)
Těším se na pokračování.