Mám strašnú migrénu a je mi úplne zle, takže som napísala len ukážku. Najprv som nechcela ani to, ale sľúbila som vám to na asku, takže tu to máte. :) Dúfam, že sa bude páčiť aj keď je kapitolka písaná s príšernou migrénou!

Čo budem teraz robiť? Nedokážem ísť na potrat aj keď som si istá, že to dieťa nevynosím. Ako sme to mohli dovoliť? Prečo sme sa nechránili? Ako to poviem Ianovi? Nedokážem ho znova sklamať. Nemôžem mu to povedať. Uvidím ako to pôjde ďalej a potom sa uvidí. Musím zájsť za doktorom. A to hneď! Nechala som Ianovi odkaz, že idem za nejakou kamarátkou a ponáhľala sa za svojím gynekológom.
"Nina. Ahoj. Deje sa niečo?" Prikývla som. Okamžite má pozval k sebe. Sadla som si oproti nemu a povedala mu čo sa deje.
"Páni. Na to ako dlho ste sa s Ianom prvýkrát snažili o bábo vám to na druhýkrát celkom vyšlo." Usmial sa na mňa, ale ja som to nedokázala opätovať. Mala som strach. Prídem o ďalšie dieťatko.
"Neviem či je to dobré." Pokrutila som hlavou. Z oka mi vypadla osamelá slza.
"Prečo? Stalo sa medzi vami niečo? Už nechcete dieťa?" Vyzeral dosť prekvapene. Hneď som pokrútila hlavou, že nie.
"Nie. Tak to nie je. Chceme dieťatko. Veľmi. Dokonca sme požiadali o adopciu, ale o jedno dieťatko som už prišla. Nechcem prísť aj o toto." Doktor chápavo prikývol.
"Tak ti spravím ultrazvuk, aby sme vedeli na čom si." Prikývla som a vyzliekla sa. Vypadla som na kozu a čakala kým doktor spraví ultrazvuk.
"Zatiaľ sa zdá byť všetko v poriadku. Si vo ôsmom týždni."
"Ôsmom? Páni! To sme sa naozaj prekonali veď len nedávno som potratila."
"Áno. Ôsmy týždeň. Ultrazvuk vyzerá v poriadku. Zatiaľ nemáš nábeh na rizikové tehotenstvo. Musíš sa šetriť, aby to tak aj ostalo." Chápavo som prikývla. Budem robiť všetko čo mám. Zariadim, aby som o dieťatko už neprišla. Musí sa to podariť. Ianovi, ale zatiaľ nič nepoviem. Aspoň dokým nebudem v takom piatom mesiaci.
"Miláčik? Už si tu? Ako bolo?" Privítal má Ian na gauči pred telkou. Sadla som si k nemu a objala ho. Prechádzal mi rukou po chrbte a.bozkával do vlasov. Spočívala som na jeho hrudi a naplno si to užívala. Nenápadne som si chytila bruško. Moje malé. Postarám sa o teba. Už o teba neprídem. Neboj sa.
"Bolo dobre. Má nejaké problémy s priateľom tak si chcela pokecať."
"A na čo ste prišli?" Posadila som sa, aby som na neho videla. Uškrnula som sa.
"Že chlapi sú svine." Ian sa zatváril urazene.
"My sme pre vás akože svine? Nevydržali by ste bez nás ani deň." Povedal pyšne a pobozkal ma. Myslím, že má pravdu. Stačí, že s ním nie som pol dňa a už mi chýba. Prítulila som dá k nemu a nechala sa objímať.
"Možno máš pravdu. Ale ani ty by si bezo mňa nevydržal."
"To je snáď jasné. Milujem ťa. Chcem byť s tebou každú sekundu môjho života." Úplne som sa nad ním rozplyvala. Milovala som tieto jeho chvíľky, keď bol neskutočne hravý a romantický.
"Aj ja teba, láska." Vtisla som mu bozk na bradu a opäť sa schúlila do jeho náručia.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)
PS: Poviedka bude zachvíľu končiť. :/ Už len pár kapitol. :) :/
PS: Poviedka bude zachvíľu končiť. :/ Už len pár kapitol. :) :/
































Já ještě nechci konec! Je to skvělé, vůbec nejde poznat, že si to psala s migrénou