close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd III. Kapitola 28. Agentúra č.2

16. dubna 2015 v 5:51 | Laurika |  Život našich hviezd III.
Včera ma strašne bolela hlava (opäť migréna), takže som napísala len krátku ukážku, ale naozaj len kratučkú. Také krátke som vám to sem nechcela dávať tak som to teraz ráno dopísala a dávam vám to sem teraz. Nie je to moc dlhé, ale viac sa mi naozaj nedalo. :) :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)





Hneď po raňajkách sme sa odobrali do tej agentúri. Chvíľu sme museli počkať, takže som behala hore-dolu z toho aká som bola nervózna. Ian bol zasa nervózny zo mňa. Keď nás konečne zavolali dovnútra netrpezlivo som sa ošívala na stoličke. Ian ma pohladil po stehne, aby som sa trocha upokojila. Preplietla som si s ním prsty a čakala čo na nás vybalia.
"Tak, čo pre nás máte?" nevydržal to Ian a opýtal sa.
"Včera do jedného domova doniesli štvormesačné dievčatko." S Ianom sme na seba pozreli a usmiali sa. Tlačili sa mi do očí slzy aká som bola dojatá. Ian mi stisol ruku a začal ma hladiť.
"Vážne?"
"Áno. A hneď sme si spolmenuli na vás. Bude to síce chvíľu trvať, ale možno ju dostanete."
"Prečo možno?" opýtala som sa prekvapene.
"U nás to funguje tak, že si dieťa zoberiete domov na tri až šesť mesiacov. To je doba, kedy bude prebiehať adopcia. Za tieto mesiace vás nečakane navštívi sociálna pracovníčka a skontroluje či je všetko v poriadku. Či má dieťa čo jesť, kde spať, či sa má dobre. Ona bude mať rozhodujúce slovo. Ak po troch až šiestich mesiacoch povie, že ste vhodný pár na adopciu, dieťa je vaše." Obaja sme prikývli, že rozumieme. Ešte nám dovysvetľovali pár vecí. Nezdá sa to byť náročné. Ak u nás v domácnosti bude všetko v poriadku, máme dieťa. Nemyslím si, že je u nás niečo čo by nám mohlo adopciu prekaziť.
"Môžeme malú vidieť?" opýtala som sa s nádejou.
"Jasné. Poďte za mnou." Pozrela som na Iana so slzami v očiach. Uvidím ju! Ian sa na mňa usmial a objal ma. Vtisol mi bozk do vlasov a potom sme následovali ostatných. Priviedli nás do veľkej miestnosti, kde sa hralo veľa detí. Bolo ich tu asi desať. Zrejme všetky čakali na svojich adoptívnych rodičov. V jednom rohu stála postieľka a v nej bolo položené malé dievčatko s hnedými očami a vlasmi rovnakej farby. Bola neskutočne rozkošná. Som si istá, že to bola ona. Moja dcéra. Teda, budúca. Nemôžem predbiehať, náhodou sa ešte niečo stane. Ruka v ruke s Ianom som sa vybrala za ňou. Ten pán čo sa s nami pred chvíľkou rozprával, si ju vzal do náruče a podal mi ju. Predtým sa na ňu sladko usmial.
"Nech sa páči." Podal mi ju a ja som si ju ihneď vzala.
"Ahoj maličká. Si nádherná. Budem pre teba dobrou mamou, neboj sa. Budeš mať všetko čo len chceš. To ti sľubujem." Ian na mňa prísne pozrel.
"No dobre. Nie úplne všetko, aby som ťa nerozmaznávala. Ale skoro všetko. Sľubujem." Uškrnula som sa a Ian sa zasmial. Objal ma okolo pása, cez plece pozeral na malú a tiež sa jej prihováral. Milovala som tú chvíľu. Boli sme s ňou len pár minút, ale ja už som sa cítila ako rodina. Budeme s Ianom skvelí rodičia, tým som si istá.
"Nemôžeme si ju zobrať už dnes?" opýtala som sa. Všetci štyria čo boli okolo mňa sa zasmiali. Dokonca aj Ian.
"Nemôžete. Musíte počkať ešte aspoň týždeň. S adopciou je spojených strašne veľa papierovačiek. Ale buďte trpezlivá. Čoskoro bude s vami."
"Áno miláčik a nezabudni, že ešte nemáme ani žiadne vecičky. Potrebujeme kočiar, postieľku, obliečenie, hračky."
"To je pravda. Pôjdeme hneď nakupovať." Potešila som sa a s úsmevom na neho pozrela. Pokrútil nado mnou hlavou.
"Samozrejme zlatko. Čo len chceš." Pozrel na mňa tými svojimi modrými očičkami a ja som neodolala a pobozkala ho. Tak strašne ho milujem. Neviem si to predstaviť bez neho.
"Má aj meno či máme nejaké vymyslieť?" opýtal sa zrazu Ian, keď sa opäť pozrel na malú ešte stále v mojom náručí. Nad menom som zatiaľ vôbec nerozmýšľala.
"Bolo nám povedané, že sa volá Mia."
"Mia? Pekné meno," skonštatovala som. Naozaj sa mi páčilo. Ian tiež prikývol. Potom sme už museli ísť. Malá šla spať. Voľky-nevoľky som ju vrátila a s Ianom sme šli na obed. Hneď potom, ako mi sľúbil, sme šli nakupovať vecičky pre Miu.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Poviedka za chvíľu pomaly končí. :/ :) Samozrejme ďakujem za komenty. :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katy Katy | 16. dubna 2015 v 7:35 | Reagovat

super cast,  ale uz sa neviem dockat , ked sa Ian dozvie,  ze Nina je tehotna :D

2 Sophi Sophi | 16. dubna 2015 v 7:37 | Reagovat

Zase ako vždy krásna poviedka . Som zvedavá kedy Niana Ianovi povie že čaká bábo :-)

3 vida vida | 16. dubna 2015 v 10:22 | Reagovat

úplně super :-)...oba se do ní ihned zamilovali a Mia je opravdu moc pěkné jméno :-)...chci taky už vědět ianovu reakci :D

4 terka terka | 16. dubna 2015 v 16:49 | Reagovat

Sice přesně nevim, jak Mia vypadá, ale chápu Ninin úsměv :) Doufám, že její těhotenství ničemu nebude stát v cestě ;)
Těším se na pokračování!
PS: Přeju VŠECHNO NEJLEPŠÍ a úplné vyléčení migrén :D

5 Laurika Laurika | 16. dubna 2015 v 19:10 | Reagovat

[4]: tebe tiež všetko najlepšie :-D dúfam že zajtrajšia epizóda bude pre nás dokonalý darček :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama