close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd III. Kapitola 29. Koniec č. 1

16. dubna 2015 v 20:59 | Laurika |  Život našich hviezd III.
Ako už vyplýva z nadpisu, je to predposledná kapitolka tejto poviedky. :) Nechcem sa tu o tom moc rozpisovať, všetko vám poviem a napíšem pri poslednej kapitolke, ktorá bude pravdepodobne až v nedeľu. Viete, že ja cez víkendy nepíšem a stále som niekde von s priateľmi. :) Takže všetko čo vám k tejto poviedke chcem povedať vám poviem nabudúce. Pre dnešok dúfam, že sa bude kapitolka páčiť. :)





IAN:
Mal som naozaj veľkú radosť z toho, že budeme mať v opateri Miu. Som si istý, že nám to vyjde a dostaneme ju. Nemajú nám ju prečo nedať. V našej domácnosti je všetko v úplnom poriadku. Dneska sme nakúpili všetky vecičky. Nina z toho mala obrovskú radosť. Keď som ju videl takú šťastnú, úplne mi to stačilo, aby som bol šťastný aj ja. Stále som však mal pocit, že predo mnou niečo tají. Niekedy mi pripadala akoby sa na niečo odhodlávala, ale nakoniec to vzdala. Akoby mi chcela niečo povedať, ale nemá odvahu. Neviem čo to s ňou je, ale dosť ma to desí. Čo ak je to niečo vážne? Čo ak potrebuje pomoc? Čo ak sa niečo deje a ona má strach? Niekedy mi to tak pripadá. Akoby sa niečoho bála. Potrebujem zistiť čo sa deje, ale poznám Ninu. Nedozviem sa to kým sa ona sama nerozhodne, že to mám vedieť.
"Ahoj. Nad čím tak premýšľaš? Zdáš sa mi divný."
"Ty si divná už dosť dlho, takže si nemáme čo vyčítať." Usmial som sa na ňu ironicky. Bol som trocha hnusnejší ako som chcel, ale zaslúži si to. Chcem, aby vedela ako sa cítim. Chcem sa niekam posunúť, aby mi konečne povedala čo sa deje.
"Ian..." Pokrútil som hlavou a prerušil ju.
"Ja už nechcem počúvať klamstvá. Prečo mi proste nepovieš pravdu? Vidím, že sa s tebou niečo deje. Nechceš Miu? Rozmyslela si si to? Alebo čo? Ja už naozaj neviem."
"Poviem ti to, dobre? Ale nie teraz. A nech ťa už nikdy nenapadne, že nechcem Miu alebo teba, jasné?" Pohrozila mi prstom.
"Dobre." Usmial som sa a pritiahol si ju k sebe. Pobozkala ma na líce.
"Ako ti niečo také vôbec mohlo napadnúť. Milujem teba a myslím, že som sa veľmi rýchlo zamilovala aj do našej malej." Usmiala sa so slzami v očiach.
"Našej malej." Zopakoval som po nej a znova ju objal. Ešte chvíľu sme zotrvali na gauči v objatí a potom som šiel spraviť večeru. Nina zatiaľ povybaľovala a poupratovala Miine vecičky. Zariadili sme jej aj izbičku. Bude tu mať všetko čo bude potrebovať. Zajtra nám ju už konečne dajú. Neviem sa jej dočkať. Som zvedavý aký to bude pocit byť otcom. Určite skvelý, ale samozrejme sa aj trocha obávam.
NINA:
Dnes sme si konečne šli po malú. Nevedela som sa jej dočkať. Určite to bude dokonalé byť matkou. Trocha ma pochytili aj obavy. Čo ak jej nebudem dobrou matkou? Čo ak v niečom zlyhám? Čo ak mi to s deťmi vôbec nepôjde? Čo ak na to nie som pripravená?
"Všetko bude v poriadku neboj sa. Si na to pripravená. Obidvaja sme, dobre?" Akoby mi čítal myšlienky. Vždy vedel čo potrebujem a ako sa cítim. Milovala som ho za to. Otočil si ma čelom k sebe a pozeral mi do očí.
"Bude to v poriadku." Pohladil ma po líci a jemne pobozkal.
"Milujem ťa." Zašepkala som a vtisla mu ešte jednu rýchlu pusu. Venoval mi úsmev a už sme sa nachádzali v agentúre. Všetci nás už vítali a usmievali sa na nás. Za nimi na stole v sedačke ležkala malá Mia. Hneď som sa k nej vrhla a vzala si ju do náruče. Ian bol hneď za mnou a chcel mi ju vziať.
"Neber mi ju!" pozrela som na neho naoko naštvane.
"Ja som ju ešte nemal. Minule si ju celý čas mala ty!" obraňoval sa. S nevôľou som mu Miu dala, ale stálu som ju držala za tu maličkú ručičku. Kukala po nás a cmúľala svôj cumlík. Bola neskutočne rozkošná. Zbožňovala som ju. Maznali sme sa s ňou až kým nás nevyrušil ten pán, ktorý nám všetko toto umožnil.
"Pevne verím, že ju dávame do dobrých rúk." Usmial sa na ňu a pohladkal ju po hlavičke. Jeden úsmev venoval aj nám.
"Do tých najlepších to vám sľubujeme," povedala som ja a pobozkala ju do vláskov. Rozlúčili sme sa so všetkými a vzali Miu do auta. Sedela som s ňou vzadu. Ian na nás stále pozeral cez zrkadielka. Usmiala som sa na neho a perami naznačali "ľúbim ťa". Opätoval mi to a pridal k tomu svoj odzbrojujúci úsmev. Keď sme dorazili domov, Mia spala. Odniesla som ju hore do postieľky. Zasvietila som jej malú lampičku a poslednýkrát ju pobozkala na čelo. Zišla som dole za Ianom. Niečo kuchtil a popritom spieval. Objala som ho zozadu a pobozkala na plece.
"Spinká?"
"Áno. Je neskutočne rozkošná."
"To áno. Som rád, že ju máme. Konečne sme kompletná rodina." Prikývla som, ale úsmev mi ztuhol na perách. Čo asi povie na ďalšie dieťa?
"Vidíš! Tu je dôkaz! Už zasa si divná." Pretočila som nad ním očami.
"Dnes večer ti poviem prečo, dobre?"
"Prečo večer? Načo čakať?"
"Potrebujem sa na to pripraviť. Psychicky. Daj mi ešte tých pár hodín dovečera, dobre?" Nebol z toho nadšený, ale nakoniec prikývol.
Dovečera sa toho moc neudialo. Keď malá vstala a najdla sa, zašli sme do parku. Cítila som sa úžasne. Malá sedela v kočíku a my s Ianom pri nej. Boli sme ako skutočná rodina. Je to ten najkrajší pocit na svete. Viem, že Mia nepochádza z nás dvoch, ale budem ju milovať tak veľmi ako toho malého, ktorého čakám. Keď sme sa vrátili domov, dala som Mii opäť jesť. Zjedla toho naozaj dosť, ale bola som rada. Také malé dieťa potrebuje poriadnu výživu. Ian ju uspal, zatiaľ čo ja som umývala riad. Kým ju ukladal do posieľky, nabrala som mu víno a sadla si na gauč. Ian bol hneď pri mne. Bol nejaký akčný, hneď ma začal bozkávať a hladiť pod tričkom na chrbte.
"Nie si nejaký divoký?" zasmiala som sa a pobozkala ho na krk.
"Veľmi ťa chcem, Nina. Milujem ťa a konečne som skutočne šťastný." Prešiel rukou na moje bruško. Zrazu sa zarazil a pozrel na mňa. Najprv vystrašene, ale potom pobavene.
"Trocha sa zaguľatievaš, nezdá sa ti? Viem, že by sa to ženám nemalo hovoriť, ale pribrala si." Stále mi prechádzal po brušku. Som prekvapená, že mu to nedošlo. No nič, je načase vyjsť s pravdou von.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty a terke za blahoželanie. :) Ak si náhodou prehliadla môj komentár, tak želám aj tebe všetko najlepšie. :) :)

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sophi Sophi | 16. dubna 2015 v 21:08 | Reagovat

Zase super kapitola. Tesim sa ze uz mu to Nina po dlhej dobe povie :-D

2 terka terka | 16. dubna 2015 v 21:50 | Reagovat

Zaprve, komentar jsem neprehlidla, ale hned jsem videla dalsi kapitolku, tak jsem si rekla ze to napisu sem :D Snad se ten dil vydari...a moc dekuju :)
K povidce...v nejlepsim prestat, co?! Ja se tak tesila na Ianovu reakci a zase nic :D Ale kdo si pocka, ten se docka...stejne nechapu, proc mu to nedoslo... proste chlap :D
Jinak se samozrejme tesim na konec, ale je mi lito, ze povidka konci... ovsem uz to jsou tri serie, klobouk dolu :)

Koukam ze se tu trochu rozepisuju, tak vsicbni delejte jako ze nic, ok?! :D

3 klára klára | 16. dubna 2015 v 22:24 | Reagovat

moc se těšim na Ianovu reakci. je škoda že už bude konec :-(

4 vida vida | 17. dubna 2015 v 10:09 | Reagovat

tak snad už budou konečně šťastní...ian to nepoznal? :D :D :D...jsem moc a moc zvědavá co na to bude říkat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama