Ahojte, tí ktorí chodíte na môj ask viete, že nám doma nejde wi-fi. :/ Neviem ako to bude s poviedkami, ale budem sa snažiť pridávať tak ako doteraz. Nič vám ale nesľubujem, pretože chodiť každý deň asi nebudem. :/ Túto kapitolku som písala včera, takže vám ju sem dnes dám. Písať budem každý večer ako vždy, ale neviem kedy sa dostanem k počítaču, aby som ich zverejnila. :/ Dúfam, že sa nehneváte, pretože ja za to naozaj nemôžem. Verte mi, pre mňa je to omnoho horšie, keďže nie som na internete ako pre vás. :/
Dúfam, že sa bude kapitolka páčiť. :)
Dúfam, že sa bude kapitolka páčiť. :)

Prešli ďalšie dva mesiace, takže som bola na začiatku piateho mesiaca tehotenstva. Čakala ma návšteva gynekológa. Naposledy keď som tam bola bolo všetko v poriadku, ale aj predtým bolo všetko dobré až po šiesty mesiac. Bola som neskutočne nervózna. V poslednej dobe ma už podozrieva aj Ian. Budem mu to musieť čoskoro povedať.
"Ahoj Nina. Ako sa cítiš? Všetko v poriadku?" opýtal sa ma hneď. Znova som sa vyzliekla a sadla si na kozu.
"Cítim sa v poriadku, ale dúfam, že je to tak aj tam vo vnútri." Pohladila som si bruško. Doktor začal robiť ultrazvuk.
"Všetko vyzerá byť v poriadku. V úplnom. Nemáš nábeh na rizikové tehotenstvo ani po dvoch mesiacoch. Nechcem ti dávať nádej Nina alebo ťa klamať, ale myslím, že tentokrát bábätko vynosíš," usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala a skoro sa rozplakala.
"Vážne? Už sa nemôže nič stať?"
"No tak na to zase pozor. To som nepovedal. Stať sa môže hocičo hocikedy. Len ti chcem povedať, že je to nepravdepodobné. To je celé. Stále pokračuj ako doteraz. Šetri sa a dávaj na seba pozor." Prikývla som, že rozumiem.
"Samozrejme. Budem si dávať pozor. Spravím čokoľvek." Doktor prikývol.
"Začínaš piaty mesiac. Chceš vedieť čo to bude?" usmial sa. Chvíľu som nad tým premýšľala. Nakoniec som sa rozhodla, že to chcem vedieť. Prikývla som. John mi podal ultrazvuk.
"Gratulujem ti. Čakáš zdravého chlapčeka." Opäť som sa doširoka usmiala. Do očí sa mi začali tlačiť slzy. Som taká šťastná. Budeme mať chlapčeka. Teda možno. Stále som si nechcela priznať, že by som to dieťatko donosila. Nemôžem si to pripustiť. Sklamanie po potrate by potom bolo stokrát horšie.
Kým som sa viezla v aute nad všetkým som premýšľala. Stále som nebola rozhodnutá to Ianovi povedať. Čakala som na vhodnú situáciu. Potrebujem, aby to bolo dokonalé ako vtedy po prvýkrát. Keď som prišla domov, Ian ležal rozvalený na gauči. Ako inak. V jednej ruke ovládač v druhej scenár. Musela som sa nad tým uškrnúť. Žijem s ním už tak dlho, že som presne vedela ako ho tu nájdem.
"Ty sa kde zasa túlaš?" opýtal sa trocha naštvane. Prisadla som si k nemu a pobozkala ho, aby som prekryla všetky jeho obavy.
"Bola som len von s pár kamarátkami. Vadí ti to?"
"Nie. Len že si v poslednej dobe zvláštna. Stále niekam beháš. Zmenila si sa. Niekedy len tak sedíš a čučíš do steny. Akoby ťa niečo trápilo. V ďalšej sekunde si opäť veselá. Strácam sa v tebe." Páni! To je riadny monológ. Väčšinou som to ja, ktorá má siahodlhé monológy.
"Ty si sa nejako rozohnil. Si nejaký výrečný," smiala som sa mu. Len pretočil očami. Stále bol vážny.
"Odbočuješ od témy!" upozornil ma.
"Dobre, dobre. Vieš, tá kamarátka, ktorá má problémy s priateľom nás teraz naozaj potrebuje. Možno sa bude rozvádzať." Ian nedôverčivo zdvihol obočie.
"Vážne ide len o toto? Mám pocit, že predo mnou niečo tajíš. Niečo vážne." Chytil ma za ruky a pozeral mi do očí. Nemôžem mu klamať, keď na mňa takto pozerá! Radšej som sa postavila a šla do kuchyne.
"Ian mrzí ma, že si myslíš, že niečo tajím. Naozaj je to len o tomto. Čo si praješ na večeru?" zmanila som radšej tému. Neviem ako dlho to ešte takto vydržím.
"Ahoj Nina. Ako sa cítiš? Všetko v poriadku?" opýtal sa ma hneď. Znova som sa vyzliekla a sadla si na kozu.
"Cítim sa v poriadku, ale dúfam, že je to tak aj tam vo vnútri." Pohladila som si bruško. Doktor začal robiť ultrazvuk.
"Všetko vyzerá byť v poriadku. V úplnom. Nemáš nábeh na rizikové tehotenstvo ani po dvoch mesiacoch. Nechcem ti dávať nádej Nina alebo ťa klamať, ale myslím, že tentokrát bábätko vynosíš," usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala a skoro sa rozplakala.
"Vážne? Už sa nemôže nič stať?"
"No tak na to zase pozor. To som nepovedal. Stať sa môže hocičo hocikedy. Len ti chcem povedať, že je to nepravdepodobné. To je celé. Stále pokračuj ako doteraz. Šetri sa a dávaj na seba pozor." Prikývla som, že rozumiem.
"Samozrejme. Budem si dávať pozor. Spravím čokoľvek." Doktor prikývol.
"Začínaš piaty mesiac. Chceš vedieť čo to bude?" usmial sa. Chvíľu som nad tým premýšľala. Nakoniec som sa rozhodla, že to chcem vedieť. Prikývla som. John mi podal ultrazvuk.
"Gratulujem ti. Čakáš zdravého chlapčeka." Opäť som sa doširoka usmiala. Do očí sa mi začali tlačiť slzy. Som taká šťastná. Budeme mať chlapčeka. Teda možno. Stále som si nechcela priznať, že by som to dieťatko donosila. Nemôžem si to pripustiť. Sklamanie po potrate by potom bolo stokrát horšie.
Kým som sa viezla v aute nad všetkým som premýšľala. Stále som nebola rozhodnutá to Ianovi povedať. Čakala som na vhodnú situáciu. Potrebujem, aby to bolo dokonalé ako vtedy po prvýkrát. Keď som prišla domov, Ian ležal rozvalený na gauči. Ako inak. V jednej ruke ovládač v druhej scenár. Musela som sa nad tým uškrnúť. Žijem s ním už tak dlho, že som presne vedela ako ho tu nájdem.
"Ty sa kde zasa túlaš?" opýtal sa trocha naštvane. Prisadla som si k nemu a pobozkala ho, aby som prekryla všetky jeho obavy.
"Bola som len von s pár kamarátkami. Vadí ti to?"
"Nie. Len že si v poslednej dobe zvláštna. Stále niekam beháš. Zmenila si sa. Niekedy len tak sedíš a čučíš do steny. Akoby ťa niečo trápilo. V ďalšej sekunde si opäť veselá. Strácam sa v tebe." Páni! To je riadny monológ. Väčšinou som to ja, ktorá má siahodlhé monológy.
"Ty si sa nejako rozohnil. Si nejaký výrečný," smiala som sa mu. Len pretočil očami. Stále bol vážny.
"Odbočuješ od témy!" upozornil ma.
"Dobre, dobre. Vieš, tá kamarátka, ktorá má problémy s priateľom nás teraz naozaj potrebuje. Možno sa bude rozvádzať." Ian nedôverčivo zdvihol obočie.
"Vážne ide len o toto? Mám pocit, že predo mnou niečo tajíš. Niečo vážne." Chytil ma za ruky a pozeral mi do očí. Nemôžem mu klamať, keď na mňa takto pozerá! Radšej som sa postavila a šla do kuchyne.
"Ian mrzí ma, že si myslíš, že niečo tajím. Naozaj je to len o tomto. Čo si praješ na večeru?" zmanila som radšej tému. Neviem ako dlho to ešte takto vydržím.
IAN:
Nina ma naozaj miestami štvala. Viem, že predo mnou niečo tají a ona to bude ešte viac popierať! Neznášam, keď mi niekto klame! A ona to veľmi dobre vie. Čo také môže tajiť? Išlo ma z toho poraziť! Tento vzťah ma niekedy poriadne unavoval. Dokonca som kvôli tomu ani nemohol spať, takže som už o deviatej ráno bol hore. Čo pre mňa nie je zvyčajné v sobotu. Nina spala ako zabitá. Nechápem ako môže byť taká pokojná, keď je zjavné, že niečo tají! Zišiel som dole a spravil si kávu. Stále som na to musel myslieť. Z mojich myšlienok ma vyrušil až mobil. Neznáme číslo.
"Prosím?"
"Ian Somerhalder?"
"Áno to som ja. Kto volá?" Vôbec som toho človeka nespoznal ani podľa hlasu.
"My sme z tej agentúri, v ktorej ste aj s manželkou prednedávnom boli. Kvôli adopcii." Panebože! Konečne. Konečne sa nám ozvali.
"Áno, áno. Už viem. Je niečo nové?"
"Áno, ale neradi by sme to riešili takto cez telefón. Môžete prísť sem k nám?"
"Samozrejme. Prídeme okolo jedenástej."
"Dobre. Tešíme sa na vás. Zatiaľ dovidenia." Rozlúčil som sa a okamžite bežal za Ninou. Skočil som na posteľ a začal s ňou hýbať.
"Ian zbláznil si sa? Ak horí tak ma len odnes von a zavolaj hasičov." Uškrnul som sa a pokrútil hlavou. Čo tú nenapadne!
"Nehorí ani nič podobné. Volali z agentúri. Chcú sa s nami dnes stretnúť!" Nina sa okamžite posadila.
"Čože? Vážne? To je úžasné. Ian." Skoro sa rozplakala. Hodila sa mi okolo krku až sa ocitla v mojom lone.
"Všetko sa nám darí. Bojím sa." Donútil som ju, aby sa mi pozerala do očí.
"Neboj sa. Som pri tebe. Všetko bude v poriadku. Možno budeme za pár dní rodičmi. Budeme mať bábo. Budeme traja." Stále som sa usmieval. Bol som z toho všetkého naozaj nadšený. Všetko bude dobré. Som si tým istý. Prekonáme všetko.
Nina ma naozaj miestami štvala. Viem, že predo mnou niečo tají a ona to bude ešte viac popierať! Neznášam, keď mi niekto klame! A ona to veľmi dobre vie. Čo také môže tajiť? Išlo ma z toho poraziť! Tento vzťah ma niekedy poriadne unavoval. Dokonca som kvôli tomu ani nemohol spať, takže som už o deviatej ráno bol hore. Čo pre mňa nie je zvyčajné v sobotu. Nina spala ako zabitá. Nechápem ako môže byť taká pokojná, keď je zjavné, že niečo tají! Zišiel som dole a spravil si kávu. Stále som na to musel myslieť. Z mojich myšlienok ma vyrušil až mobil. Neznáme číslo.
"Prosím?"
"Ian Somerhalder?"
"Áno to som ja. Kto volá?" Vôbec som toho človeka nespoznal ani podľa hlasu.
"My sme z tej agentúri, v ktorej ste aj s manželkou prednedávnom boli. Kvôli adopcii." Panebože! Konečne. Konečne sa nám ozvali.
"Áno, áno. Už viem. Je niečo nové?"
"Áno, ale neradi by sme to riešili takto cez telefón. Môžete prísť sem k nám?"
"Samozrejme. Prídeme okolo jedenástej."
"Dobre. Tešíme sa na vás. Zatiaľ dovidenia." Rozlúčil som sa a okamžite bežal za Ninou. Skočil som na posteľ a začal s ňou hýbať.
"Ian zbláznil si sa? Ak horí tak ma len odnes von a zavolaj hasičov." Uškrnul som sa a pokrútil hlavou. Čo tú nenapadne!
"Nehorí ani nič podobné. Volali z agentúri. Chcú sa s nami dnes stretnúť!" Nina sa okamžite posadila.
"Čože? Vážne? To je úžasné. Ian." Skoro sa rozplakala. Hodila sa mi okolo krku až sa ocitla v mojom lone.
"Všetko sa nám darí. Bojím sa." Donútil som ju, aby sa mi pozerala do očí.
"Neboj sa. Som pri tebe. Všetko bude v poriadku. Možno budeme za pár dní rodičmi. Budeme mať bábo. Budeme traja." Stále som sa usmieval. Bol som z toho všetkého naozaj nadšený. Všetko bude dobré. Som si tým istý. Prekonáme všetko.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :) Kľudne si napíšte čo chcete nabudúce. K vašim komentárom sa dostanem v škole, ale bohužiaľ len na mobile. :/ :)
































Páni, sa lepšíš! ;) Chudák Ian. Keby tak vedel, že nebudú traja, ale hneď štyria, neviem neviem čo by potom robil
PS: prepáč, že som zase dlhší čas nekomentovala. Prisahám, že ten môj telefón si robí čo chce on a nie čo chcem ja! 

