Prepáčte, viem, že som dlho nič nenapísala, ale mám toho dosť do školy, pretože sa opravujú známky a vonku začalo byť konečne teplo, takže skoro ani nie som doma. :/ Dúfam, že vám to vynahradím touto dllllllhou kapitolkou. Naozaj dlhou, pretože takúto dlhú kapitolku som tu teda už dlho nezverejňovala! :D Dúfam, že sa bude páčiť. :)
Keď som vstal, neskutočne ma bolela hlava. Prečo sme toľko pili? Vlastne, ani sme nepili tak veľa, ale z tých dvoch fliaš vína ma strašne bolí hlava. Keď som, ale ucítil vôňu čerstvej slaniny z kuchyne, hneď mi bolo lepšie. Usmial som sa od ucha k uchu a len v spodkoch sa vybral do kuchyne. Myslel som, že Nina bude v spodnom prádle behať okolo šporáka, ale nanešťastie bola oblečená. Niečo však predsalen kuchtila. Hamandeggs so slaninkou. Mňam!
"Dobré ránko," usmial som sa a prišiel až k nej. Trochu ju myklo.
"Ian! Preboha. Vydesil si ma. Dobré ránko aj tebe. Raňajky máš hotové." Aj ona sa usmiala a podala mi tanier s mojími raňajkami.
"Ďakujem, ale nemal by som to byť ja kto ti donesie raňajky do postele?" Nina pretočila očami.
"Vieš, že nemám rada klišé. Presne niečo také by sa stalo v romantickom filme. Ale my nie sme v romantickom filme, takže ti môžem doniesť raňajky aj ja."
"Si herečka a nemáš rada klišé?" zasmial som sa neveriacky. Táto žena ma neprestáva prekvapovať.
"Nie. Vôbec. Odkedy som bola s Danielom, ide mi to na nervy. Nemal vlastnú predstavivosť. Všetko mal z romantických filmov. Odvtedy to neznášam. Zhnusil mi snáď všetko ohľadom lásky."