21. května 2015 v 21:38 | Laurika
|
Snažím sa, aby bola táto poviedka spravodlivo zastúpená párom NIAN aj SOMEREED. :) Keďže bola minulá kapitolka o NIAN dnešná je o SOMEREED. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
Dneska som mal ísť behať s Nikki. Tešil som sa na to, pretože aj ona je v poslednej dobe zvláštna. Neviem čo to s nimi je. Možno to bolo len chvíľkové a už ju to prešlo. Moc som v to neveril, ale aspoň som si to nahováral. Dokonca sa mi ani neozvala. Inokedy sme si písali celé hodiny a teraz nič. Ja som sa jej musel ozvať prvý. Pri Nikki je to zvláštne. Ona bola tá, ktorá ma vždy vytiahla von, do baru alebo si len tak zabehať. Vôbec som sa v nej už nevyznal a to ma neskutočne trápilo. Nech už k Nine cítim čokoľvek, Nikki je dlhoročná priateľka a veľmi mi na nej záleží.
Mali sme sa stretnúť, ako vždy, v parku. Nikki tam už bola. Ďalšia zvláštna vec. Namiesto toho, aby tak ako vždy cvičila, len sedela na lavičke a civela do blba. Zastal som a chvíľu na ňu len hľadel. Zdala sa byť taká smutná. Akoby rozmýšľala nad niečím čo ju veľmi trápilo. Zdá sa, že sa nič nezmenilo. Povzdychol som si a kráčal k nej. Zozadu som ju objal a pobozkal do vlasov.
"Dobré ránko," vyčaril som ten najširší úsmev. Opätovala mi ho a ja som konečne zazrel tú starú bezstarostnú Nikki. Moju najlepšiu kamarátku.
"Prečo sa nerozcvičuješ?" opýtal som sa zvedavo.
"Dneska na to moc nemám náladu." Pokrčila plecami akoby nič. Ja som však vedel, že sa niečo deje. Cítil som to. Na to som ju poznal až moc dobre.
"Okey," usmial som sa na ňu opäť a chytil ju za ruku. Zarazene na mňa pozrela.
"Čo je? Povedala si, že na to nemáš náladu. Tak nebudeme behať. Namiesto toho sa poprechádzame."
"No dobre. Ako myslíš." Chvíľu sme šli mlčky. Držal som Nikki za ruku a vychutnával si tu krásu okolo. Mali sme naozaj nádhernú prírodu. Keď sme prechádzali okolo jedného páriku, ktorý sa na niečom smial, uvedomil som si, že my sme ticho. Pozrel som na Nikki, ale ona bola zasa pohltená svojimi vlastnými myšlienkami.
"Ako to ide s Ninou?" Opýtala sa ma, keď si všimla, že na ňu pozerám. Pokrčil som plecami.
"Ani neviem. Asi nijako. Niečo sa stalo na natáčaní, ale Nina nemá záujem. Mala si pravdu, že ju priťahujem, ale bráni sa. Bude to ťažšie ako som si myslel." Zasa som na ňu pozrel. Videl som, že ju to moc nezaujíma. Bola to skôr zdvorilostná otázka.
"Ale nehovorme o mne. Čo ty? Ako sa máš? Čo máš nové?"
"Tiež nič moc. Všetko po starom."
"No ták, Nikki! Viem, že ťa niečo trápy. Si divná. Povieš mi o čo ide? Kedysi sme si hovorili všetko."
"Ja viem, Ian. Ale už nič nie je ako predtým." Smutne sa na mňa usmiala a pustila sa mojej ruky. Prekvapene som na ňu pozrel. Prečo je taká? Vôbec ju nechápem. So strachom si začínam uvedomovať, že ju asi strácam. Najhoršie je, že ani neviem prečo.
"Prečo mi nepovieš čo sa deje? Je to kvôli tej chate? Dohodli sme sa, že budeme robiť akoby sa nič nestalo."
"Ja viem. Prepáč, dobre? Som len unavená. Všetko je také ... zvláštne. Bude to len tou únavou. Kašli na to. Poďme si zabehať. Možno mi bude lepšie," usmiala sa na mňa. Neveril som jej ani slova, ale vedel som, že to z nej nedostanem. Behali sme skoro polhodinu. Nikki už bola trocha uvoľnenejšia. Stále sme sa spolu smiali a spomínali na staré časy. Dúfal som, že už bude všetko v poriadku.
NIKKI:
Čakala som na Iana. Chcela som sa trocha precvičiť, ale bola som úplne bez nálady. Radšej som si sadla na lavičku a premýšľala. Čo budem robiť? Je jasné, že začínam k Ianovi niečo cítiť a to vôbec nie je dobré. Nemôžem byť jeho najlepšia kamarátka a zároveň ho milovať. Nechcem sa od neho ani držať ďalej, pretože by mi určite neskutočne chýbal a mrzelo by ma to. Vôbec som netušila čo robiť. Nemôžem si dovoliť k nemu začať niečo cítiť. Zrazu ma niekto objal zozadu a pobozkal do vlasov. Usmiala som sa na neho. Neodolala som tomu. Aj keď som ohľadom neho bola strašne zmätená, keď som ho videla musela som sa usmiať. Aj on sa usmial. Tým krásnym oslnivým úsmevom! Keď som mu povedala, že nemám moc náladu, chytil ma za ruku a začali sme sa prechádzať. Prekvapil ma. Vôbec som to od neho nečakala. Je jasné, že to bral iba ako také kamarátske chytenie za ruku, ale pre mňa to znamenalo viac. Kráčali sme v tichosti. Zasa ma pohltili myšlienky. Stále som na to musela myslieť. Trápilo ma to. Uvedomovala som si, že naše kamarátstvo je v ohrození.
Všimla som si, že na mňa pozerá, tak som sa ho opýtala na Ninu. Samozrejme, že som to nechcela vedieť, ale bola som nervózna z jeho pohľadu. Zrejme si to uvedomil aj on, pretože sa ma začal vypytovať na mňa. Samozrejme, že som mu nepovedala čo ma trápy. Nemôže sa to dozvedieť. Nikdy. Neprežila by som keby vedel o mojich citoch k nemu. To by bolo ešte horšie ako teraz. Radšej som to zvalila na únavu. Už sa nemôžem takto správať. Musím robiť, že sa nič nestalo. Akoby bolo všetko v poriadku. Nakoniec aj bolo. Keď som sa uvoľnila, s Ianom sme sa naozaj zabavili. Stále sme sa smiali a spomínali na všetky tie zážitky, ktoré sme spolu zažili. Uvedomila som si, že to boli naozaj krásne časy. Teraz sa to nemôže pokaziť.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Prosím komentujte! Ďalšiu kapitolku pridám, keď tu bude aspoň 5 komentov! :)
Zdravím Tě,
netuším jak začít, nikdy jsem nebyla nucena nic podobného dělat, ale bylo mi to doporučeno a logicky jsem si i jistá, že je to asi to jediné, co mi může pomoci splnit můj sen. Proto se předem omlouvám, pokud Tě má žádost bude obtěžovat, ale věř, že i těch pár sekund, které mi věnuješ, mi pomůže splnit můj největší sen.
Jsem hrdá majitelka toho nejúžasnějšího stvoření, které jsem kdy potkala- tříleté psice čistokrevného voříška jménem Amy. Ačkoliv jsme si prošly nejednou nesází, je mým nejlepším parťákem, přítelem, ochráncem a oddaných společníkem. Po váhání a uváhách "ono to stejně nevyjde" jsem se nakonec rozhodla nás přihlásit do jisté soutěže. Pokud jsi dočetla až sem, jsem Ti velmi vděčná za Tvou pozornost a dovolím si troufale požádat, zda by jsi mi tento sen pomohla splnit. Stačí otevřít tento odkaz → http://www.brithappytogether.cz/ a pod videem ("Tee Pee") kliknout na tlačítko "To se mi líbí" (nutno dole na stránce listovat na stranu 3).
Předem děkuji a věřím v Tvojí pomoc :).