Confused Kapitola 15.
27. května 2015 v 22:05 | Laurika | ConfusedTak som napísala Confused. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :) Už by som konečne mala k tejto poviedke spraviť aj nejaký ten obrázok. :D
NINA:
Všetci sa zdali byť veľmi milí. Skoro s každým som sa už stihla o niečom porozprávať a to sme tu len hodinu a pol. Mal som zvláštny pocit len z jednej osoby. Nikki. Neviem, možno som len paranoidná a žiarlivá, ale mala som pocit, že na Iana pozerá inak ako len na kamaráta. Myslím, že žiarlila. Keď sa na mňa Ian usmial alebo ma pobozkal. Zatvárila sa zvláštne dokonca niekedy aj odvrátila pohľad. Niečo mi tu nesedelo. Zrazu ma napadlo či spolu náhodou v minulosti niečo nemali. Možno len taký nezáväzný sex. Ak sa niečo také udialo, dúfam, že vo veľmi ďalekej minulosti. Neviem si predstaviť, že by sa s ňou vyspal keď už balil mňa. Aj keď to bol len sex bez záväzkou. Ďalej som nad tým nemohla premýšľať, pretože Ian do mňa drgol.
"Ty ma vôbec nepočúvaš!" obvinil ma naoko naštvane. Vrátila som sa späť do reality.
"Počuvám, počúvam! Len som sa nad niečím zamyslela." Pritúlila som sa k nemu, aby som si ho trocha udobrila. Začal ma hladiť na chrbte a pobozkal ma do vlasov. Zrejme som svoju neprítomnosť mala zabudnutú.
"Je ti to odpustené. Aj ja myslím na jediné." Druhú vetu mi zašepkal do ucha. Provokačne som na neho pozrela.
"Vážne? A na čo?"
"Na teba. Nahú v mojej posteli." Samozrejme! Akoby aj nie. Bol to predsa chlap. Len som nad ním pokrútila hlavou. Zrejme bol naozaj trocha nadržaný pretože si ma pritiahol k sebe a vášnivo ma pobozkal. Bola som z toho nesvoja. Predsalen sme na verejnosti pred jeho priateľmi. Moje obavy, našťastie, čoskoro opadli. Možno za to mohol Ianov jazyk prepletajúci sa s tým mojím alebo tá vodka, ale hneď som sa cítila lepšie. Chcela som ho tak veľmi. Myslím, že keby sme tam v tú chvíľu boli sami, vôbec by mi neprekážalo si to rozdať priamo tam na tom stole.
"Ale no ták! Nechajte si to na doma!" zakričal niekto. Tipujem to na Jamesa, ale nie som si istá. Ešte chvíľu sme ich ignorovali a venovali sa jeden druhému. Keď sme sa od seba odlepili, s úsmevom, a určite aj poriadne červená, som sa pozrela na nich. Zachytila som aj Nikiin pohľad. Keď videla, že na ňu hľadím, usmiala sa. Mala som však pocit, že nie úprimne. Jej úsmev bol skôr ... smutný. Vedela som to! Chce ho! Žiarli! Možno sa už stihla aj zamilovať. Nedobrovoľne som k nej pocítila súcit.
"Vrátime sa k mojej otázke, ktorú si nepočula."
"Počula!" povedala som automaticky. Aj keď som netušila čo mi vtedy hovoril.
"Dobre, dobre. Tak ideme?"
"Kam? Domov? Mne sa ešte nechce." Ian pretočil očami a hlavu si vložil do dlaní. Myslím, že mrmlal niečo v zmysle čo komu urobil.
"Čo je?"
"Vidíš! Nepočúvala si! Pýtal som sa či nejdeš tancovať!" Aha.
"Jasné. Poďme." Usmiala som sa a hneď ho vzala za ruku. Hrala rýchla pesnička, takže sme tancovali okolo seba a vykrúcali sa o sto šesť. Hudba sa spomalila a ja som koketne pozrela na Iana. Otočil ma o stoosemdesiat stupňov až som sa ocitla v jeho náručí. Obtočila som si ruky okolo jeho krku a on ma chytil okolo pása. Pritiahol si ma k sebe a začali sme tancovať.
"Som rád, že si nám dala šancu," priznal s pohľadom upretým do mojich očí.
"Aj ja. Veľmi. Nechápem ako som mohla tak dlho odolávať." Zasmiala som sa. Ian tiež a vtisol mi rýchly bozk.
"To tiež nechápem. To určite preto, že si vtedy nepoznala moje sexuálne zručnosti."
"Áno, určite to bolo tým." Uškrnula som sa a položila si hlavu na jeho hruď. Objal ma a už sme sa len tak hýbali z jednej strany na druhú. Bolo mi to jedno. Hlavne, že som s ním.
NIKKI:
Nevedela som, že v bare bude aj ona. Nina. Ian mi písal, že sa dali konečne dokopy, ale vidieť ich spolu bolo bolestivé. Žiarlila som. Zasa. Boli naozaj zamilovaní. Stále sa objímali alebo bozkávali. Tak veľmi som si priala byť na jej mieste! Siahla som si na brucho. Čakám jeho dieťa. Až teraz som si uvedomovala vážnosť celej situácie. Bola som odhodlaná dnes mu to povedať, ale keď som ich videla, nemohla som. Mám ho neskutočne rada a aj napriek tomu, že mi to nie je príjemné, som rada keď je šťastný. Všetko bolo nanič! Nemohla som sa ani napiť, pretože som čakala dieťa. Ani si len zapáliť! Nemôžem si ho však nechať. V žiadnom prípade! Budem musieť ísť na potrat. Iná možnosť nie je. Nezvládnem sa starať sama o dieťa. A bola som si istá, že Ianovi by to všetko došlo keby ma videl s bruškom. Nenávidela som samú seba za takéto myšlienky. Vždy som bola proti tomu, ale teraz vidím, že nemám na výber. Proste nemám! To dieťatko ani nevzniklo z lásky. Teda, nie z obojstrannej lásky. Skutočnej lásky, ktorá vládne medzi milencami, nie najlepšími kamarátmi.
Ian s Ninou boli tancovať. Keď sa vrátili, na moje prekvapenie Ian požiadal o ďalší tanec mňa. Pochybovačne som pozrela na Ninu.
"Ja už za ním nestíham," uškrnula sa a vyčerpane sa napila vodky s džúsom. Bola naozaj milá. A ja som jej závidela ešte aj ten drink! Usmiala som sa na ňu čo najúprimnejšie a nechala sa Ianom odviesť na parket. Zatancovali sme si na pár rýchlych pesničiek. Priala som si, aby zahrali nejakú pomalú. Chcela som sa aspoň nachvíľu ocitnúť v jeho náručí. Moje prosby boli vyslyšané. Ian si ma pritiahol k sebe. Inak ako predtým Ninu, ale to bolo pochopiteľné. Bol medzi nami určitý priestor, ale nie moc veľký, takže mi to vyhovovalo.
"Deje sa niečo? Dnes si nejaká zvláštna." Samozrejme, že si to všimol. Veľmi dobre ma poznal.
"Som v poriadku. Gratulujem ti k Nine." Povedala som s úsmevom, no neúprimne. Chcela som, aby bol šťastný, no viac som si priala, aby bol šťastný so mnou.
"Ďakujem," vrátil mi úsmev. Ešte sme sa pár minút zvŕtali na parkete, ale potom som bola vyčerpaná už aj ja. Nechápem ako môže mať Ian takú výdrž! Ten chlap chcel stále tancovať. Možno za to mohol ten alkohol. Popil ho dosť veľa. Nakoniec ma presvedčil ešte na jeden tanec, ale potom sme sa už vrátili k stolu.
IAN:
Popil som toho naozaj veľa. Keď som sa vrátil z tancovačky s Nikki, cítil som sa zvláštne. Previnilo. Keď sme sa dali konečne dokopy s Ninou, chcel som k nej byť úprimný. Mala by vedieť čo bolo medzi mnou a Nikki. Musím jej to povedať. Viem, že to bude ťažké a možno z toho vznikne aj naša prvá hádka, ale musím to urobiť.
"Nins?" obrátil som sa k nej. Hneď mi venovala úsmev a pohladila ma po ruke. "Nepôjdeme sa prejsť?"
"Už chceš ísť domov?"
"Nemusíme ísť ešte domov. Poďme do parku alebo niekam kde je kľud." Nechápavo na mňa pozerala, ale prikývla. Rozlúčili sme sa s ostatnými a vyrazili. Šli sme do toho parku, kde sme sa posadili na lavičku. Vzal som Ninine ruky do tých mojich a pozrel do jej očí. Stále sa tvárila zmätene. Povzbudený alkoholom som sa pustil do rozprávania.
"Musím ti niečo povedať. Medzi mnou a Nikki niečo bolo."
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Snažila som sa do nej dať všetko čo ste si priali na asku. :) Veľmi prosím o komenty!! Aspoň tých päť ku každej kapitolke. :) Hneď sa mi potom lepšie píše. :)
Komentáře
juj tu jsem zvedavá jak bude nina reagovat a jak to nikki nakonec vyřeší!
tak to jsem zvědavá jestli na tohle nina bude mít vůbec odpověď...tak skvělý večer pokazí těžkou ránou pod pás. No asi to prsotě musel ze sebe dostat a to ještě ani nevědí o dítěti...všichni jsou v tom úplně zamotaní. Těším se na rozmotávání
![]()
Skvělá kapitola, teď se od sebe nemohli odtahnout. No jsem zvědavá co bude po tomhle přiznání
































Ach jaj.. "...toto bude ešte dlhá noc. A to sa ešte len začala." tak toto bude poriadne dlhá a náročná noc. Pre všetkých troch. Rozmýšľam, koho mi je viac ľúto.... Bože môj! Prečo máš také dokonalé nápady? Žiarlim spolu s Nikki
Ale nie, super kapitolka, len si vážen neviem predstaviť ako sa to celé ešte zamotá...