close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Confused Kapitola 4.

5. května 2015 v 21:02 | Laurika |  Confused
Prepáčte, viem, že som dlho nič nenapísala, ale mám toho dosť do školy, pretože sa opravujú známky a vonku začalo byť konečne teplo, takže skoro ani nie som doma. :/ Dúfam, že vám to vynahradím touto dllllllhou kapitolkou. Naozaj dlhou, pretože takúto dlhú kapitolku som tu teda už dlho nezverejňovala! :D Dúfam, že sa bude páčiť. :)

Keď som vstal, neskutočne ma bolela hlava. Prečo sme toľko pili? Vlastne, ani sme nepili tak veľa, ale z tých dvoch fliaš vína ma strašne bolí hlava. Keď som, ale ucítil vôňu čerstvej slaniny z kuchyne, hneď mi bolo lepšie. Usmial som sa od ucha k uchu a len v spodkoch sa vybral do kuchyne. Myslel som, že Nina bude v spodnom prádle behať okolo šporáka, ale nanešťastie bola oblečená. Niečo však predsalen kuchtila. Hamandeggs so slaninkou. Mňam!
"Dobré ránko," usmial som sa a prišiel až k nej. Trochu ju myklo.
"Ian! Preboha. Vydesil si ma. Dobré ránko aj tebe. Raňajky máš hotové." Aj ona sa usmiala a podala mi tanier s mojími raňajkami.
"Ďakujem, ale nemal by som to byť ja kto ti donesie raňajky do postele?" Nina pretočila očami.
"Vieš, že nemám rada klišé. Presne niečo také by sa stalo v romantickom filme. Ale my nie sme v romantickom filme, takže ti môžem doniesť raňajky aj ja."
"Si herečka a nemáš rada klišé?" zasmial som sa neveriacky. Táto žena ma neprestáva prekvapovať.
"Nie. Vôbec. Odkedy som bola s Danielom, ide mi to na nervy. Nemal vlastnú predstavivosť. Všetko mal z romantických filmov. Odvtedy to neznášam. Zhnusil mi snáď všetko ohľadom lásky."

"To je trocha smutné, nemyslíš? Nemôžeš sa vzdať lásky kvôli jednému nevydarenému vzťahu. To nejde." Nina na mňa trocha smutne pozrela.
"Nehovorím, že sa vzdávam lásky. Len mi trocha dlhšie trvá kým začnem chlapovi dôverovať. Potrebujem ho poznať naozaj veľmi dobre, aby som s ním začala nejaký vzťah." Tak toto bude komplikované, uvedomil som si. Musela ho naozaj veľmi milovať, keď jej dokázal takto ublížiť.
"Aha. Ale nie každý je taký ako on."
"Ja viem. Veľmi dobre to viem, len mi proste trvá dlhšiu dobu než začnem chlapovi dôverovať. Ale to je teraz jedno. Nechcem sa o tom baviť." Prikývol som a usmial sa na ňu. Úsmev mi opätovala, aj keď trocha smutný.
"Ale ak ťa to poteší, tebe začínam dôverovať veľmi rýchlo. Povedala som ti o Danielovi," uškrnula sa na mňa.
"To sa nepočíta! Bola si opitá!" Nina sa zasmiala a pokrútila hlavou.
"To vôbec nevadí. Keby som nechcela, nepoviem ti to."
"Tak to som rád, že mi tak dôveruješ. Ale už by sme mali ísť do práce. Sme tam len týždeň a už meškáme." Nina sa vyplašene pozrela na hodinky. Ja som sa rýchlo pobral do spálne a prezliekol sa. O pätnásť minút sme už boli v práci. Našťastie sa nik nečudoval, že sme tam prišli spoločne. Naozaj teraz nepotrebujeme, aby si o nás začali šuškať paparazzi.
Bol to naozaj náročný deň! Úplne vyšťavený som si ľahol na gauč. Boli tri hodiny ráno! Toto je týranie! Nik nemôže pracovať takto dlho, preboha!
"Je to makačka, čo? Na to si po chvíli zvyknete. Zatiaľ máte za sebou len tri týždne." Vošla do obývačky Salvatorovcov Julie s úsmevom. Vôbec na nej nebolo vidieť vyčerpanie! Asi je už zvyknutá alebo len nemaká toľko ako my. Natáčať jednu scénu minimálne päťkrát nie je žiadna výhra. Aj keď, tie s Ninou ako Katherine v posteli mi vôbec nevadili. Sám pre seba som sa uškrnul. Desí ma ako si tie scény s Ninou užívam.
"Je to poriadna makačka." Vzdychol som a nachvíľu zavrel oči.
NINA:
Večera s Ianom bola super. Stále som si však od neho držala odstup. Čím ho lepšie spoznávam, je to omnoho ťažšie. Naozaj mi s ním bolo úžasné. Je taký milý a zábavný. Už dlho som sa tak nenasmiala ako včera s ním. Najprv som si naozaj myslela, že je jeden z tých, ktorý hneď na prvom rande ženskú zbalia a hodia do svojej postele. Keď mi ponúlol, že mám ísť k nemu, bola som však prekvapená. Nečakala by som to od neho. Ale možno len naozaj chce, aby sme si pozreli nejaký film. Nakoniec som teda prikývla a šla s ním. Ian zapol telku, ale bola len v pozadí. S Ianom sme si otvorili ďalšie víno a ja som cítila ako mi už stúpa do hlavy. Bola som čoraz viac uvoľnená a uvedomovala si, že aj keby ma chcel dostať do postele, v tomto stave sa mu brániť nebudem. Nad týmito myšlienkami som dumala asi dve minúty. Uvedomila som si, že je medzi nami ticho.
"Vieš Ian, ide o to, že..." Ani neviem prečo som začala hovoriť. Bolo to spontánne. "V minulosti som chodila s mojím kolegom, Danielom. Natáčali sme spolu seriál a ja som sa do neho zamilovala. Chvíľu to bolo všetko super a boli sme šťastní, ale potom ... podviedol ma." Prečo som mu to všetko takto ľahko povedala? Nechcela som, ale slová sa zo mňa valili skôr než som si to mohla uvedomiť. Na jednej strane som, ale bola rada. Vyzerá to, že Ian je naozaj super chlap a rozumieme si. Môžeme byť dobrými priateľmi a preto medzi nami nemôžu byť žiadne tajomstvá. Aj tak som si neskôr trieskala hlavu prečo som mu to povedala tak ľahko. Možno je to aj tým vínom. Všetky zábrany boli zrazu preč.
Ráno ma neskutočne bolela hlava. Hneď som si musela dať dva aspiriny. Nemohla som uveriť tomu, že som u Iana prespala. Síce sa nič nestalo, ale aj tak. Viem, že toto nedopadne dobre. Už teraz Iana vnímam tak akoby som nemala. Deje sa to omnoho rýchlejšie ako vtedy s Danielom a ja sa bojím, že to rovnako aj skončí. Nemôžem sa do Iana zamilovať. Nemôžem! To je to posledné čo mi teraz chýba. Proste budem len jeho priateľkou. Nič viac. Nič menej. Budeme skvelí priatelia, ale to je asi tak všetko. Toto rozhodnutie som uzavrela sama so sebou keď som robila raňajky. Vydržalo mi to však asi len päť minút, kým Ian nezliezol zo spálne do kuchyne. Len v trenkách! Bol nádherný. Proste úžasný. Vidno, že na sebe poriadne pracuje. Svaly mal snáď všade! Mal perfektne vypracované bruško a hruď, nehovoriac o tých širokých a svalnatých pleciach. Vedela by som si predstaviť zaspávať na tak úžasnom tele každý večer. Ktorá by aj nie. Bol jedným slovom dokonalý! Keď som si uvedomila nad čím zasa premýšľam, premiestnila som svoj pohľad trocha vyšie do jeho tváre. Tam to však bolo rovnako dokonalé ako od krku dole. Mal nádherné modré oči, ktoré mu teraz jemne iskrili. Netuším prečo. Havranie čierne vlasy mal rozcuchané zo spánku. Oslepil ma svojím stovatovým úsmevom a poprial dobré ráno. Ledva som sa zmohla na odpoveď. Toto naozaj nie je dobré. Ani trocha. Musím s tým prestať!
Po raňajkách sme sa odobrali do práce. Zdá sa, že si nik nič nevšimol ani len to prečo sme prišli spolu. To je dobré. Veľmi dobré. Paparazzov za zadkom teraz naozaj nepotrebujeme. Dreli sme na natáčaní celý deň až do tretej do rána! Bolo to hrozné. Dúfam, že to takto nebude stále a budeme mať aj trocha voľnejšie dni. Neviem či by som zvládla takto fungovať stále. Unavene som si nachvíľu sadla na Eleninu posteľ. Nemala som už energiu ani na to, aby som šla do obývačky Salvatorovcov!
"Vyčerpaná?" opýtala sa Julie. Prikývla som a poriadne sa napila vody.
"Ani si nevieš predstaviť ako."
"No, to síce neviem, ale viem, že nie si jediná. Ian odkväcol na gauči." Zasmiala sa a ja spolu s ňou.
"Vážne?" Julie prikývla.
"Môžeš mu robiť spoločnosť ak chceš. Máte sa tu kde vyspať. Teraz tu už aj tak nikto nebude. Všetci už sú doma. A Ian tu aspoň neprenocuje sám."
"Počkaj on naozaj zaspal? Myslela som, že si len ľahol." Julie sa zasa zasmiala.
"Aj my sme si to mysleli, ale keď sme sa s ním rozprávali a on neodpovedal, došlo nám, že už asi spí. Snažili sa ho aj zobudiť, ale nejako to nešlo. Párkrát sa pomrvil, ale to je asi tak všetko." Zasa som sa musela zasmiať. Ten Ian to je riadne číslo. A slaboch! Ja som natočila omnoho viac scén ako on a som tu!
"Dobre tak ja tu teda ostanem. Tak dobrú noc." Pozdravili sme sa a Julie odišla. Naozaj sme tu boli s Ianom sami. Nikde ani nohy. Musím priznať, že prechádzať sa po štúdiu bolo tak trocha desivé. Keď som počula Ianov pravidelný dych ozývajúci sa z obývačky, vydýchla som si. Ešteže som tu ostala. Neviem si predstaviť, že by som tu mala ostať sama ako Ian. Aj keď, tomu je asi momentálne jedno kde je. Hlavne, že môže spať. Keď som ho zbadala znova som sa musela zasmiať. Bol strašne rozkošný. Ústa mal jemne pootvorené. Zrejme sa mu zle dýchalo, pretože mal dosť hlasný dych. Počula som ho už na chodbe! Sadla som si opatrne k nemu. Začala som sa prehrabovať v jeho čiernych vlasoch.
"Ian!" Trocha som do neho drgla, ale nič. Nereagoval. Skúsila som to znova. Pohol sa, ale stále neotvoril oči. Na tretíkrát konečne zažmurkal a pozrel na mňa.
"Nins? Ahoj. Zase spíš u mňa?" Uškrnula som sa na neho.
"Nie. Zaspal si v štúdiu. Nechali nás tu, že tu máme prenocovať." Ian na mňa udivene pozrel.
"Vážne? To je super, pretože domov sa mi nechce trepať. Zrejme by som v polovičke dostal mikrospánok."
"Preto je dobré, že máme toto úžasné štúdio." Usmiala som sa. Ian ma z ničoho nič začal hladiť po stehne.
"Takže ďalšia spoločná noc?" Uškrnul sa lišiacky. "Ešte jedna a začnem si myslieť, že nám je to súdené." Aj keď som nechcela usmiala som sa. Nič som však na to nepovedala.
"Ideme už? Snáď nechceš spať na tom gauči. Nevyzerá moc pohodlne." Ian prikývol a vybrali sme sa hore.
"Kde vlastne ideme spať?" opýtal sa keď sme stúpali po schodoch.
"Každý v izbe svojej postavy predsa. Ty v Damonovej, ja Eleninej." Už sme boli hore a ja som na neho pozrela. Oprela som sa o stenu a čakala čo povie. Bola som strašne unavená a potrebovala som sa o niečo opierať. Nebol to však dobrý nápad. Ian si oprel ruku nad moju hlavu a tým okolo mňa urobil zábrany zo svojeho vlastného tela! Bol zrazu tak neskutočne blízko. Cítila som jeho dych na mojej tvári a mala som chuť vzdychať! Bolo to neskutočne príjemné. Lietala som pohľadom medzi jeho perami a očami. Zrejme si to všimol, pretože sa uškŕňal.
"No ja neviem, Nins. Nebudeš sa báť? Predsalen, Elenina izba je odtiaľto vzdialená tak päť minút. Je to tu dosť veľké a desivé. Damonova posteľ je dosť široká aj pre dvoch," vrhol na mňa svoj oslňujúci úsmev. To teda nie, Smoldy! Ty ma do svojej postele nedostaneš! Aj keď je vlastne Damonova.
"Budem v pohode. Neboj sa. Dobrú noc, Ian." Uškrnula som sa zákerne a nejako sa dostala z jeho zábran. Vybrala som sa smerom k Eleninej izbe. Ešte som počula ako za sebou zavrel dvere. Potom však všetko ustalo a ostalo len ticho. Bola tma a ja som mala mobil v šatni. Dopekla! Čo teraz? Ian mal pravdu. Je to tu strašne veľké a aj dosť desivé! Môžem odprisahať, že som videla čiernu siluetu! To si určite len nahováram. Určite! Šla som ďalej po chodbe. Neskutočne dlhej chodbe. Som si istá, že by takáto dlhá byť nemala. Nevidela som si ani na špičku nosa. Šla som čisto po pamäti. Kráčala som a kráčala, keď zrazu...BUM! Snažila som sa nevykríknuť, ale to sa nedalo. Trocha som zapišťala, ale myslím, že to nebolo moc nahlas. Ak to bol Ian! Tak ho asi zabijem! Ale to nemohol byť on. Je predsa na druhej strane chodby. Toto šlo spredu nie zozadu. Porazí ma! Prečo som tam s ním neostala? Teraz som už mohla spať. Ten zvuk znel akoby niekto vrazil do nejakého stolčeka alebo niečoho podobného. Trocha som sa upokojila, presvedčila samu seba, že som si to len namýšľala a šla ďalej. Po pár krokoch som však počula kroky niekoho iného. Prisahám, že tu nie sme sami! Stále som počula kroky. Akoby sa vzďaľovali, ale stále tam boli. Oprela som sa o stenu a čakala. Kroky neustávali, len boli čoraz tichšie. Nakoniec ustali úplne. Upokojila som sa, ale strach mi proste nedovolil pokračovať ďalej. Bohvie kto tu je? Čo ak je to niekto cudzí? Určite nepoznáme všetkých, ktorí v tomto štúdiu pracujú. Bohvie koľko ľudí má od tohto štúdia kľúče? Zvolila som tú menej desivú cestu k Damonovej izbe. Viem, že sa mi bude Ian posmievať, ale aspoň budem v bezpečí. Aspoň dúfam.
Keď som prišla k jeho izbe, ešte raz som sa zhlboka nadýchla. Potichu som otvorila a vošla. Ianove veci boli pohádzané po zemi. Takže spal len v spodkoch. Super! Naozaj! Ešte toto som potrebovala. Aby ma tu dráždil celú noc! Potichu som jemne za sebou zatvorila dvere. Po špičkách som sa pobrala k jeho posteli. Bol otočený chrbtom, ale nie na dlho. Hneď ako som si sadla do postele, sa otočil.
"Rozmyslela si si to?" Na tvári mu opäť hral ten polovičný Damonovský úškľab.
"Nie kvôli tebe, aby si vedel."
"Vážne? A kvôli komu? Sebe?"
"Nie! Kvôli tomu, že tu nie sme sami. Tam vonku niekto je. Počula som kroky, aj to ako niekto nabúral do stolčeka alebo čoho." Ian na mňa chvíľu udivene pozeral.
"Nie sme tu sami? To ti za lepšiu výhovorku nestojím? Nina ostali sme tu už len my. Všetci odišli už okolo jednej. Ostal tu jeden kameraman, my a Julie."
"Tak sa sem asi niekto vrátil ja neviem, ale ti hovorím, že v tomto štúdiu ešte niekto je!" Ian len pretočil očami.
"No dobre ako myslíš. Poďme spať." Prikývla som a ľahla si. Ian zahasil lampičku. Ešte sme si popriali dobrú noc a uložili sa na spánok. Možno by som aj hneď zaspala, keby sa opäť neozval ten zvuk. Kroky. Tentoraz sa však nevzďaľovali, ale približovali.
"Ian?" zašepkala som čo najtichšie."
"Počujem." Odpovedal a pozrel na mňa s vytreštenými očami. Tie zvuky neprestávali a boli dosť nepríjemné. Všetko sa to tu pekne ozýva, takže to bolo ohlušujúce. S Ianom sme len na seba hľadeli a čakali kým to prestane. Myslela som na to najhoršie. Typická ja! Čo ak zabudli zamknúť štúdio a my tu teraz trčíme s niekým úplne cudzím? Čo ak ten človek vôbec nemá kľúč a len sa sem vlámal?
"Ian zamkni nás!"
"Čože?"
"Zamkni izbu!"
"Nins, je to len niekto čo si tu niečo zabudol. Alebo niekto z pracovníkov."
"Ian, prosím!" Povzdychol si a pozrel mi do očí.
"Ty sa naozaj až tak bojíš?" Prikývla som.
"Nevieš kto to môže byť. Nezaspím kým nebude zamknuté." Ian nakoniec prikývol a šiel zamknúť. Vrátil sa ku mne do postele. Usmiala som sa na neho na znak vďaky. Úsmev mi opätoval. Opäť sme si popriali dobrú noc a potom spoločne zaspali.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Prosím komentujteee!!! Pri poslednej ukážke nebol žiadny komentár, takže sa mi do písania ani moc nechcelo. Čím viac komentov tým skôr bude kapitolka. :) Je to len na vás. :)

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 lal@ lal@ | 6. května 2015 v 1:32 | Reagovat

Drahá moja, čo povedať? Je pol druhej ráno, v celom dome tma a ticho ako v hrobe, ja v posteli, za mno tmavé okná a k tomu takýto napínavý dej... Čestne pioniersky priznávam, že som sa zakryla paplóm  a teraz odmietam zpod neho vyjsť :D:D prosím rýchlo ďalšiu:*

2 :) :) | 6. května 2015 v 11:59 | Reagovat

Supeeer! :-D  :-D

3 vida vida | 6. května 2015 v 14:42 | Reagovat

super kapitola...nins pěkný strašpytel :D :D

4 Terka Terka | 6. května 2015 v 21:10 | Reagovat

Já bych byla na jejich místě s prominutím posraná strachy :D Ale zvládli to a to je hlavní.
To je tak roztomilý, jak jeden druhého přitahujou, ale Nins se tomu brání (to je teda spíš pěkně smutný :D).
Těším se na pokračování.

PS: Já NIKDY ukázky nečtu, protože bych pak byla ještě víc napnutější, a proto je také nekomentuju... ale chápu tě ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama