Dnes som napísala len krátku ukážku. :) Zajtra kapitolu dopíšem. :)
Keď som vstal, neskutočne ma bolela hlava. Prečo sme toľko pili? Vlastne, ani sme nepili tak veľa, ale z tých dvoch fliaš vína ma strašne bolí hlava. Keď som, ale ucítil vôňu čerstvej slaniny z kuchyne, hneď mi bolo lepšie. Usmial som sa od ucha k uchu a len v spodkoch sa vybral do kuchyne. Myslel som, že Nina bude v spodnom prádle behať okolo šporáka, ale nanešťastie bola oblečená. Niečo však predsalen kuchtila. Hamandeggs so slaninkou. Mňam!
"Dobré ránko," usmial som sa a prišiel až k nej. Trochu ju myklo.
"Ian! Preboha. Vydesil si ma. Dobré ránko aj tebe. Raňajky máš hotové." Aj ona sa usmiala a podala mi tanier s mojími raňajkami.
"Ďakujem, ale nemal by som to byť ja kto ti donesie raňajky do postele?" Nina pretočila očami.
"Vieš, že nemám rada klišé. Presne niečo také by sa stalo v romantickom filme. Ale my nie sme v romantickom filme, takže ti môžem doniesť raňajky aj ja."
"Si herečka a nemáš rada klišé?" zasmial som sa neveriacky. Táto žena ma neprestáva prekvapovať.
"Nie. Vôbec. Odkedy som bola s Danielom, ide mi to na nervy. Nemal vlastnú predstavivosť. Všetko mal z romantických filmov. Odvtedy to neznášam. Zhnusil mi snáď všetko ohľadom lásky."
"To je trocha smutné, nemyslíš? Nemôžeš sa vzdať lásky kvôli jednému nevydarenému vzťahu. To nejde." Nina na mňa trocha smutne pozrela.
"Nehovorím, že sa vzdávam lásky. Len mi trocha dlhšie trvá kým začnem chlapovi dôverovať. Potrebujem ho poznať naozaj veľmi dobre, aby som s ním začala nejaký vzťah." Tak toto bude komplikované, uvedomil som si. Musela ho naozaj veľmi milovať, keď jej dokázal takto ublížiť.
"Aha. Ale nie každý je taký ako on."
"Ja viem. Veľmi dobre to viem, len mi proste trvá dlhšiu dobu než začnem chlapovi dôverovať. Ale to je teraz jedno. Nechcem sa o tom baviť." Prikývol som a usmial sa na ňu. Úsmev mi opätovala, aj keď trocha smutný.
"Ale ak ťa to poteší, tebe začínam dôverovať veľmi rýchlo. Povedala som ti o Danielovi," uškrnula sa na mňa.
"To sa nepočíta! Bola si opitá!" Nina sa zasmiala a pokrútila hlavou.
"To vôbec nevadí. Keby som nechcela, nepoviem ti to."
"Tak to som rád, že mi tak dôveruješ. Ale už by sme mali ísť do práce. Sme tam len týždeň a už meškáme." Nina sa vyplašene pozrela na hodinky. Ja som sa rýchlo pobral do spálne a prezliekol sa. O pätnásť minút sme už boli v práci. Našťastie sa nik nečudoval, že sme tam prišli spoločne. Naozaj teraz nepotrebujeme, aby si o nás začali šuškať paparazzi.
Dúfam, že sa aj táto krátka ukážka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)































