close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Confused Kapitola 6.

9. května 2015 v 22:36 | Laurika |  Confused
Napísala som novú kapitolku Confused! Prepáčte, že to tak trvalo, ale je to dosť dlhé a chcela som, aby to bolo dobré, takže som nad touto kapitolkou viac premýšľala ako inokedy. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)

IAN:
Ráno ma zobudilo nepríjemné vybrovanie môjho mobilu. Jedným prižmúreným okom som pozrel na displej. Nikki. Usmial som sa.
"Nie každý je také ranné vtáča ako ty, Nikki." Zasmiala sa a som si istý, že aj pretočila očami. Poznám ju veľmi dobre.
"Vstávaj Smoldy! Ideme si zabehať!"
"Žartuješ? Spal som asi tak šesť hodín! Vieš, že na spánok potrebujem aspoň osem!"
"Výhovorky. Samé výhovorky. Proste si priznaj, že mi nestačíš!" Uškrnul som sa a pomaly vstal z postele. Cestou do kuchyne som jej odpovedal.


"Uvidíme! Stretneme sa v parku za pätnásť minút." Rozlúčili sme sa a ja som sa šiel obliecť. Keď som bol hotový, pobral som sa do parku. Nikki tam už bola. Akurát sa rozcvičovala. Bola otočená chrbtom. Prišiel som k nej a nastrašil ju.
"Bože, Ian! Nemôžeš takto prepadávať ľudí," usmievala sa. Aj ja som sa usmieval a objal ju.
"Ako sa máš?"
"Od včera čo sme spolu boli naposledy? Stále rovnako. A ty? Ako s Ninou? Zdala sa byť milá."
"Nijako. Radšej sa o tom ani nebavme." Neviem prečo, ale nechcel som sa baviť o Nine. Stále ešte odolávala a mne to bolo dosť ľúto. Najprv som ju chcel lebo sa mi veľmi páčila, ale keď som ju lepšie spoznal asi sa do nej začínam zamilovávať.
"No ako chceš. Ideme?" Zatvárila sa trocha čudne, ale radšej som to neriešil. Tieto ženské nálady nepoznám. Rozbehli sme sa smerom von z mesta. Behali sme asi dvadsať minút. Dostali sme sa na nejakú prašnú cestu. Sadli sme si na kraj cesty a vychutnávali si ten výhľad na celé naše mesto.
"Je to tu nádherné. Máme naozaj krásnu krajinu, kde sa dá nájsť všetko. Aj príroda aj veľkomestá." Usmiala sa na mňa. Slnko jej pekne osvetľovalo polku tváre. V ten moment to bolo prvýkrát keď som si uvedomil aká je Nikki pekná ženská. Nad čím to premýšľam, preboha? Radšej som sa od nej odvrátil späť na výhľad predo mnou.
"Si nejaká tichá? Deje sa niečo?" opýtal som sa asi po päťminútovom tichu, ktoré medzi nami panovalo.
"Nič len ... zarazilo ma to s Ninou. Vždy si mi hovoril všetko. Chápem ťa, naozaj. Len ma to prekvapilo." Aha. Takže toto je vo veci. Neuvedomil som si, že by to mohlo byť pre ňu tak dôležité. Chytil som ju za ruku, aby na mňa pozrela.
"Prepáč. Vieš, ona ma naozaj zaujala hneď ako som ju videl. Chcel som ju pretože bola neskutočne krásna. Má za sebou hroznú minulosť so svojím ex. Veľmi jej ublížil, takže sa do nového vzťahu moc nehrnie. A mňa to mrzí, pretože ako som ju začal spoznávať, myslím, že sa do nej začínam zamilovávať a to nie je dobre. Neberie ma viac ako len priateľa. A ja som z toho tak trocha mimo. Nechcem sa o tom baviť, nemá to nič spoločné s tebou alebo tým, že ti už nehovorím všetko. To vôbec nie je pravda. Nechcem, aby si si to myslela, dobre?" Usmial som sa na ňu a pohladil ju po ruke. Úsmev mi opätovala a prikývla.
"Neviem čo by som ti na to mala povedať. My ženy sme zvláštne. Hovoríme jedno a chceme niečo úplne iné. Možno Nina hovorí nie, ale myslí áno. Potrebovala by som vidieť ako sa správa v tvojej prítomnosti, aby som ti vedela viac pomôcť."
"Chová sa všelijako. Raz je neskutočne chladná a drží si odstup, ale zasa inokedy vtipkuje a flirtuje. Nevyznám sa v nej."
"Je to žena. Sme tu na to, aby nás chlapy nechápali." Zasmiali sme sa a ďalej sa o tom nebavili. Nikki si položila hlavu na moje rameno a spoločne sme pozorovali západ slnka. Bolo to romantické. Prial by som si tam byť s Ninou. Hneď keď som si to pomyslel som sa cítil previnilo ani neviem prečo. Zrejme kvôli Nikki. Som predsa rád, že som tu s ňou.
NIKKI:
To, že sa so mnou Ian nechcel baviť o Nine sa ma dotklo a dosť ma to vydesilo. Nemalo by mi na tom tak záležať. Ian mi vždy hovoril všetko. Aspoň ja som si to myslela. To že sa mi teraz nezdôveril bolo prekvapivé a bolestivé. Odkedy mi predstavil Ninu, cítim sa zvláštne. Mám pocit, že žiarlim, ale to proste nie je možné. Poznám ho už štyri roky a nikdy som sa ohľadom neho takto necítila. Možno je to tým, že Ian odkedy ma pozná nemal vážnejší vzťah. Mal zopár krátkych románikov, ale inak bol vždy sám. Tak nejako som si na to zvykla. Zvykla som si byť najdôležitejšou ženou v jeho živote. Byť jeho najlepšou kamarátkou. Ale keď sme boli v tej reštaurácii a on sa pozeral na Ninu, bol to pohľad plný obdivu a náklonnosti. Desí ma ako mi to začína vadiť. Keď sa mi neskôr priznal, že sa do nej zamilováva, bolo to ešte horšie. Nedala som na sebe nič poznať. Dúfam, že si ani nič nevšimol. Naozaj by som, ale chcela vidieť ako sa pri ňom správa ona. Ju som si v tej reštaurácii až tak nevšímala. Mohla by som tak zistiť či má o neho záujem, ale nechce si to priznať alebo ju vôbec nezaujíma, jedine v rovine priateľstva.
"Ak chceš pomoc s Ninou, pozvi ju na nejakú večeru. Prídem aj ja a uvidím ako sa bude správať." Navrhla som Ianovi, pred svojím domom, keď sme sa vrátili.
"To nie je zlý nápad. Zavolám jej a stretneme sa dnes u mňa? O šiestej?" Prikývla som a vošla domov. Zavrela som za Ianom a sadla si na gauč. Toto bude zaujímavý večer. Nezistím len to či k nemu niečo cíti Nina, ale aj to či k nemu niečo cítim ja.
NINA:
Celé doobedie som sa vyvaľovala na gauči a učila sa scenár. Naučila som sa asi iba päť strán. Vôbec som sa nedokázala sústrediť. Premýšľala som nad Ianom a nad tým či teraz náhodou nie je s Nikki. Toto nie je dobré. Ani trocha. Nemôžem na neho takto myslieť. Zbláznim sa z toho. Musím ho brať ako priateľa. Nič viac. Zrazu mi zazvonil mobil. Spomínam čerta a.... Ian.
"Áno?" Nedokázala som to ovládať, musela som sa usmiať. Už len to pomyslenie, že s ním volám ma robilo šťastnou! Čo sa to so mnou, preboha, deje?!
"Večera! O šiestej u mňa! Nepríjimam žiadne výhovorky. Príde aj Nikki. Maj sa." To bolo všetko. Zložil. Zrejme preto, aby som nič nenamietala. To spravil veľmi dobre, pretože by som teda namietala?! Prečo mám zas k nemu ísť! Ešte k tomu na večeru a s jeho kamarátkou?! On nie je normálny. Nevyznám sa v ňom! Vôbec mi to teda neuľahčuje.
Celý deň som bojovala s možnosťami ísť/neísť k Ianovi. Nakoniec som, ako inak, šla. Nevedela som odolať tomu ho vidieť. O piatej som však riešila ďalšiu dilemu. Čo si mám obliecť? Vôbec neviem či je to nejaká oficiálna večera alebo len návšteva. Nakoniec som vybrala niečo medzi. Dala som si džínsy a košeľu. Mohla som vyraziť.
Nervózne som zaklopala na dvere a čakal. Otvoril mi Ian. Mal na sebe optiahnuté džínsy a tmavomodrý sveter, ktorý sa podobal na tričko. Bolo to niečo medzi a na ňom to vyzeralo neskutočne dobre! Obtiahlo mu to celé jeho dokonale vypracované telo. Bolo mu vidno každú jednu tehličku. Nemohla som sa na neho vynadívať. Keď som, ale videla ako na mňa pozerá, prebrala som sa.
"Prepáč. Som trocha nervózna. Prečo si chcel, aby som prišla?" opýtala som sa a všetko mu úprimne vyklopila. Celá ja! Nedokážem držať jazyk za zubami. Niekedy som až príliš úprimná. Ian sa zasmial a odstúpil odo dverí, aby som mohla vojsť. Pomaly som vošla dovnútra. Ian ma nasmeroval do kuchyne. Nikki sa už motala okolo šporáka.
"Ahoj," usmiala sa. Úsmev som jej opätovala a odzdravila.
"Teraz odpoveď na tvoju otázku," ozval sa zrazu Ian a pozrel na mňa. "Len som vás chcel oficiálne zoznámiť. V tej reštaurácii to bolo trocha zvláštne a tak som si povedal prečo si nespraviť pekný večer u mňa doma." Neveriacky som nad ním pokrútila hlavou a vzala si pohár vína.
"Podľa mňa máš nejaké zajačie úmysly. Dve ženy u teba doma. Na večeri." Dala som veľký dôraz na slovo večeri. Ian sa uškrnul.
"Nemám žiadne úmysly! To len ty všade niečo hľadáš. Sám sa doma nudím, tak som vás zavolal." Samozrejme, pomyslela som si. Nič som viac nepovedala, len sa uškrnula a znova pokrútila hlavou. Ian mi odsunul jednu stoličku a ja som si sadla.
"Ďakujem," usmiala som sa na neho milo. Úsmev mi opätoval a potom prešiel k Nikki a tiež jej odsunul stoličku. Sadla si a Ian vedľa nej. Oproti mne. Pustili sme sa do Nikkiinej večere. Pochybujem, že varil Ian.
"Táto večera mi pripomína tú našu úplne prvú spoločnú. Pamätáš?" opýtala sa zrazu Nikki. Pozrela som na ňu a potom na neho. Obaja sa na seba usmievali. Mala som pocit, že mi niečo uniká, ale nevedela som definovať čo. Opäť ma bodla žiarlivosť. Vydesilo ma to. Teraz už na sto percent viem, že ak niečo prikážeš svojej hlave, srdce ťa proste nepočúva.
"Jasne, že si to pamätám. Bolo to tu u mňa. Ale úplne prvýkrát si u mňa jedla, keď si to prehnala s vodkou a ja som sa o teba staral." Uškrnul sa Ian provokatívne. Nikki ho hravo tresla po ruke.
"To mi ani nepripomínaj! Bolo to otrasné. Neskutočne mi bolo zle. Chcela som, aby to prestalo a Ian to zaklincoval ešte tým, že mi do čistej vody potajme nasypal sódu bikarbónu! Myslela som, že ho vtedy zabijem." Nikki sa obrátila ku mne a začala mi o tom hovoriť. Zasmiala som sa, ale vôbec nie úprimne. Priznám sa, žiarlila som! Veľmi! Chcem s ním mať takéto spomienky a štve ma, že ich má ona! Viem, že sú priatelia, ale čo ak medzi nimi bolo niekedy aj niečo viac? Čo ak si spolu niečo začnú?
NIKKI:
Keď prišla Nina, poriadne som si ju poobzerala kým s Ianom flirtovali! Ona s ním naozaj flirtovala! Možno si to ani jeden z nich neuvedomuje, ale je to tak. Bola pekná. To mu musím uznať. Bola NAOZAJ pekná! Môžem odprisahať, že je do neho pomaly buchnutá. Bráni sa tomu, ale je. Keď sa na neho pozerá, je to pohľad plný obdivu a záujmu. Má o neho záujem. A to veľký, len sa tomu proste bráni. Keď som začala, cielene, hovoriť o našich spoločných zážitkoch, len mi to potvrdila. Žiarlila. Bolo to na nej vidno. Je to herečka, takže to zahrala veľmi dobre, ale mňa neoklamala. Žiarli na mňa. Rovnako ako ja žiarlim na ňu. Takže sme v tom obe až po uši. Narozdiel odo mňa, Nina má u neho naozaj šancu.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Dúfam, že som nesklamala dotyčnú/dotyčného, ktorá/ý mi na asku napísali čo by si v poviedke priali. :) Snažila som sa tam tú večeru priblížiť čo najlepšie tomu čo si mi napísala, takže dúfam, že sa páčilo. :) Samozrejme aj vy ostatní, ak si prajete mať v poviedke niečo špeciálne, neváhajte a napíšte na ask. :)

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 mona mona | 10. května 2015 v 14:06 | Reagovat

Super kapitola, jsem velmi ráda že se objevil i pohled nikdy. Obě holky jsou v pěkné kaši :-D

2 :) :) | 10. května 2015 v 15:24 | Reagovat

Skvělyyy!:)

3 klára klára | 10. května 2015 v 23:11 | Reagovat

jooo tak to bude jěště zajímavý :) nakonec bude boj o iana :-D

4 vida vida | 11. května 2015 v 9:05 | Reagovat

cat's fight, :D :D :D...jj holky tak se ukažte jak moc o něj stojíte :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama