close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Confused Kapitola 7.

10. května 2015 v 23:26 | Laurika |  Confused
Napísala som novú kapitolku Confused. :) Je kratšia ako tie predošlé, ale dnes som písala ešte aj From Hate To Love tak dúfam, že nevadí. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)

U Iana sme obe aj prespali. Keď si šla Nina ľahnúť, zišla som za ním do obývačky. Pozeral telku. Potichu som si sadla vedľa neho.
"Je do teba poriadne buchnutá," usmiala som sa na neho neúprimne. Vôbec sa mi o tom nehovorilo ľahko, ale som jeho najlepšia priateľka a sľúbila som mu pomoc.
"Vážne? Myslíš?" Ian sa na mňa obrátil a vyzeral naozaj nadšene. Vidieť ho takéhoto šťastného, robilo šťastnú aj mňa, ale stále to bolelo. Doteraz som si ani neuvedomovala ako moc ho mám rada. Prečo som ho začala takto vnímať? Prečo práve teraz? Možno som si to doteraz len nepripúšťala. Bojím sa, že týmito novými pocitmi úplne zničím čo sme doteraz mali.

"Áno. Som si tým istá. Chce ťa, len si to nechce priznať. Bráni sa tomu zubami nechtami, ale je to na nej vidno. Flirtuje s tebou a robí ju to šťastnou. Žiarli na mňa."
"Na teba? Prečo? Medzi nami predsa nič nie je a ani nebude. Sme priatelia." Tak toto bola rana pod pás. Skoro mi to až vohnalo slzy do očí, ale ovládla som sa.
"Žiarli na tie naše spoločné zážitky, o ktorých som hovorila. Bolo to na nej vidno. Chce ťa Ian. Je do teba zamilovaná, ale budeš to mať komplikované. Naozaj sa tomu poriadne bráni," uškrnula som sa. Ian na mňa zvláštne pozrel.
"Nevyzeráš že by si z toho bola nadšená." Zahanbene som na neho pozrela. Nemôžem sa takto správať. Čo ak sa dozvie čo k nemu cítim? To by som asi neprežila!
"Ja... nie. Len som proste unavená. Ak si šťastný, som aj ja." Usmiala som sa na neho a pohladila ho po ruke. Úsmev mi opätoval. Priateľsky ma pobozkal do vlasov a objal. Položila som si hlavu na jeho rameno. Vypili sme ešte asi dva poháriky vína. Ďalej si už nič nepamätám. Asi sme spoločne zaspali na gauči. Zobudila som sa až ráno v Ianovom náručí.
NINA:
Ian nás u seba nechal prespať. Hneď po večeri som sa odobrala do hosťovskej izby. Bola som z toho všetkého zmätená. Nevedela som čo si myslieť o tej Nikki. Dívala sa na Iana tak zvláštne! Nemala som pocit, že je to len priateľska náklonnosť! Radšej som sa tým nezaoberala. Zbláznila by som sa z toho! Zašla som na twitter a začala si písať s Candice a Kat. Premýšľala som nad tým či sa im so všetkým priznať, ale nakoniec som to neurobila. Musím ich poznať trocha dlhšie, aby som im mohla naplno dôverovať. Šla som si ľahnúť až okolo jednej ráno. Myslím, že Nikki s Ianom sa ešte rozprávali v obývačke, pretože som počula ich hlasy. Nevedela som však identifikovať jednotlivé slová. Chcela som zájsť za nimi, ale nakoniec som nešla. Nepotrebovala som počúvať ich zážitky z minulosti. Na jeden deň som toho mala viac než dosť. Radšej som si ľahla a čoskoro aj zaspala.
Ráno som sa zobudila o desiatej. Nepočula som v dome žiadne zvuky, takže Nikki s Ianom asi ešte spali. Potichu som zišla dole do obývačky. Ten pohľad čo sa mi naskytol ma však úplne vyviedol z mieri! Ian ležal na gauči a Nikki spočívala na jeho hrudi. Boli oblečení, ale jeden s druhým úplne popreplietaní. Strašne ma ten pohľad ranil. Nevyzerali, že by sa k sebe nejako extra túlili, ale aj tak to nebolo príjemné. Povzdychla som si a šla do kuchyne. Spravila som len rýchlu praženicu. Práve keď som ju dorobila, vošla do kuchyne Nikki.
"Dobré ránko," usmiala sa. Úsmev som jej opätovala a podala tanier s praženicou.
"Dobré aj tebe. Ian ešte spí?" opýtala som sa akoby nič.
"Áno. Ten spí veľmi rád. Myslím, že by ho nezobudila ani tretia svetová." Uškrnula sa a ja spolu s ňou.
"Poznáš ho veľmi dobre."
"To áno. Štyri roky sú dlhá doba. Sme spolu skoro každý deň. Teda aspoň sme boli kým nedostal rolu v TVD. Teraz je dosť zaneprázdnený, ale snažíme sa ostať stále v kontakte."
"Je pekné mať s niekým takýto vzťah."
"Nie je to ani moc vzťah, ako skôr veľmi dobré priateľstvo." Ďalej sme sa o tom už nestihli baviť, pretože prišiel aj Ian. Takisto som mu podala jeho tanier s praženicou.
"Ďakujem. Nemusela si si robiť starosti. Spravil by som vám raňajky." Uškrnul sa na mňa.
"Kým by som mala čakať kedy sa Šípková ruženka zobudí, umrela by som od hladu." Uškrnula som sa na neho provokatívne.
"Nespal som zasa tak dlho!" Bránil sa s úsmevom. Zdvihla som ruky na znak mieru a spoločne sme sa všetci traja pustili do jedenia mojej praženice.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vida vida | 11. května 2015 v 9:17 | Reagovat

jj nikky to má ted velmi těžký...nechce dat najevo sve city ale takhle nemuze vydrzet dlouho. Nina opravdu žátlí pěkně :D :D...ten její pohled když je viděla u sebe na gauči musel stát za to :D :D

2 mona mona | 11. května 2015 v 17:21 | Reagovat

Dvě zamilované kočky z toho nevyjde nic dobrého :-D :-D Nina má zatím výhodu že bere ian nikky jako kámošku. Nepřemýšlí o ní jinak, zatím :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama