Kaja mi na asku napísala či by som nezverejnila jej poviedku. Poslala mi ju na email a tak vám ju sem dávam. :) Dúfam, a samozrejme aj Kaja, že sa bude páčiť. :) Poviedku budem zverejňovať vtedy keď mi Kaja pošle novú kapitolku. :) Určite komentujte, aby sme Kaju podporili v písaní aj ďalej. :)
Dej poviedky: Elena, Bonnie a Caroline odchádzajú na vysokú za novým životom. Stávajú sa členkami spolku Delta a s tým ich čakajú určité nové povinnosti. Spoznajú nové veci a nových ľudí. Bude ich život nováčikov na vysokej ľahký?
Poznámka: Do deju vstúpia aj ďalšie postavy

Elena:
Zajtra začína nový školský rok. Prvý rok nastupujem na vysokú spolu s Bonnie a Caroline a neviem sa dočkať. Nastúpime do Delty, pretože naše mami boli tiež členkami tohto spolku a očakávajú, že pôjdeme po ich stopách. Vraj je to nejáke nepísané pravidlo rodiny, že ženy musia patriť práve do tohto spolku. Nejak príliž som to neriešila, lebo mama so starkou to brali ako samozrejmosť, a tak som to tak začala vnímať aj ja. Carolinina mama bola vraj hlavnou hviezdou spolku, samozrejme. Gény Forbsovcov sa nezaprú. Aj Car bola vždy prirodzenou kapitánkov všetkého, čo sa dialo.
Bonnie:
Zajtra vyrážame na vysokú a ja sa ťeším aj bojím zároveň. Nechcem tu starkú nechať samú, ved som jediný, kto jej zostal. Lenže ona trvá na tom, aby som šla, vraj nemôžem zmeškať takú príležitosť a tak som teda sľúbila, že pôjdem. Už mám pobalené všetko, len si ešte chystám oblečenie, v ktorom pôjdem zajtra. Chcela som si vybrať niečo pohodlné, ale zároveň pekné, aby som urobila dobrý prvý dojem. Nakoniec som sa rozhodla pre voľné džínsy pod kolená, biele tielko a zelený svetrík. Ked som mala všetko prichystané rozhodla som sa, že už pôjdem spať. Predsalen nás zajtra čaká dlhá cesta a ja nechcem vyzerať ako múmia, ktorá práve vstala z hrobu.
--------------------
Ráno som vstala na zvonenie budíka. Nastavila som si ho pravdaže na siedmu aj ked s babami sme mali zraz až o pol deviatej pred Eleniným domom. Ešte tak 15 minút som sa prevalovala v posteli a potom som konečne vstala a šla do sprchy. Potom som sa obliekla a upravila, vzala si tašku a zišla na dolné poschodie.
Caroline:
Ráno som vôbec nestíhala. Z postele som vyliezla až o trištvrte na osem a rýchlo som sa utekala pripraviť. Hotová som bola až o 8:15, lebo som sa musela namalovať a navliecť do šiat. Chcela som vyzerať perfektne. Ved je to predsa prvý deň a ja musím zabodovať. Ako u dievčat z nášho spolku, tak aj u chalanov. Nesmierne som sa tešila ako odídem z domu a začnem konečne žiť. Rýchlo som utekala dole, vzala si kabelku a obula svoje červené podpätky, ktoré mi dokonale ladili z šatami. Viem nieje to najpohodlnejšie, ale chcem vyzerať úplne dokonale.
Elena:
"Už desať minút mešká" povedala som Bonnie keď sme čakali na Caroline pred jej domom. Síce sme sa mali stretnúť pred mojím, ale keďže nestíhame šli sme s Bonnie na aute pred Carin dom a čakali ju.
"Ale no ták veď vieš to Carolinine chystanie, je to pre ňu dôležité" usmiala sa Bonnie. Potom už sa otvorili dvere a z domu vyšla Car a šerifka Forbsová. Objali sa a potom už Caroline nasadla do auta. Ešte raz sme šerifke zakývali a potom sme sa už vydali na cestu.
"Baby tešíte sa?" vykríkla Car ked sme vchádzali na hlavnú cestu
"Jasné" mrkla na ňu Bonnie a ja som sa usmiala
"Čo sa tak smeješ?" pozrela na mňa Caroline
"Nič, len som strašne šťasná" povedala som úprimne
"To sme všetky" povedala Bon a zatočila prudko volantom do ľava
Potom sme si pustili naše obľúbené cedečko od Taylor Swift a po zvyšok cesty sme si spievali.
--------------------
O takmer šesť hodín sme dorazili. V nemom úžase sme sa pozerali na náš nový domov. Bolo to tam krásne, s obrovským arálom s množstvom malých aj väčších budou. Najväčšia budova bola biela a mala na vrchu striešky ako na hrade.
"Poďme sa nahlásiť" chytila ma Caroline za rameno a mňa aj Bonnie ťahala do vnútra. Keď sme vošli, ocitli sme sa v krásnej na slabo žlto namalovanej miestnosti, ktorá bola úplne prázdna, len s jednou lavicou za ktorou niekto sedel.
"Forbesová, Gilbertová a Bennetová?"
"To sme my" povedala neisto Caroline a zvierala mi ruku. Strašne sa hanbila a nebola jediná.
"Ste posledné, môžte ísť bližšie"
Prišli sme k veľkej lavici za ktorou sedela tá pani, ktorá sa s nami rozprávala. Mala gaštanovo hnedé vlasy zaviazané do drdola a čierne okuliare. Vyzerala dosť prísne.
"Tu sú vaše zložky" povedala trochu nahnevane a podala nám tri zelené spisy
"Ďakujeme" povedala som po tichu a čakala čo povie ďalej
"Do Delty smerom tadialto" ukázala na veľké hnedé dvere
"Zatial dovidenia" povedala Caroline a vydali sme sa smerom k dverám. Ked som otvorila dvere, spustila sa na nás nejaká zelená voda. "
"To sa teda dobre začína" povedala som a zahanbene sa pozerala na kopu dievčat, ktoré sa na nás smiali.
Tak to bola moja prvá kapitola z prvej poviedky.
Dúfam, že sa vám páčila :)
Kaja
PS: Ak sa chce ešte niekto podeliť so svojou tvorbou, napíšte mi na asku, pošlite mi poviedku na e-mail a ja vám ju zverejním. :)
































Pekné :), páči sa mi to :), teším sa na dalšiu