Tak som konečne napísala FHTL. Dúfam, že sa bude kapitolka páčiť. :) Predsalen som z písania trocha poľavila, takže neviem či je to dobré, ale ja sa zachvíľu do toho opäť dostanem. :D :) Aspoň dúfam. :D
ELENA:
"Takže, môžeš nám to prosím ťa vysvetliť?" vrhla na mňa zvláštny pohľad Meredith.
"Damon Salvatore? To ako vážne? Myslela som, že máš viac rozumu." Pridala sa k nej hneď aj Bonnie.
"Nie som s ním naozaj. Minule sme sa len tak nezáväzne bavili a zhodli sme sa na tom, že nám naši rodičia lezú na nervy. Dajú nám pokoj len vtedy, keď niekoho máme. Tak sme sa dohodli, že pred mojou mamou a Damonovým otcom zahráme divadielko," skončila som s vysvetľovaním. Znova som si sadla a vzala si ďalší časopis.
"Takže spolu chodíte len naoko?"
"Presne tak. Nikdy by som si s Damonom nezačala. Vieš aký mám na takýto typ ľudí názor. Nezmenila som ho."
"No tak to naozaj dúfame! Pri ňom by si len trpela!" naliehala Bonnie. Samozrejme, že má pravdu. Akoby aj nie. Damon je rozmaznaný, namyslený ocinkov maznáčik. Nedobrovoľne som si však musela pripustiť, že má aj svoje svetlé stránky. Ako napríklad vtedy na tých schodoch. Bolo príjemné s niekým sa len tak porozprávať. Aj keď ten niekto bol Damon. Nemôžem však o ňom takto premýšľať. Nedopadlo by to dobre.
"Nie. On by pri mne trpel!" Uškrnula som sa zákerne. Bonnie s Meredith sa tiež zasmiali, takže sa situácia trocha uvoľnila. O Damonovi sme sa už nebavili.































