Confused
1. září 2015 v 10:21 | Laurika
Tak som sa konečne dokopala do písania! :D Naozaj ma mrzí aké to bolo cez prázdniny, ale naozaj som si ich chcela užiť a tak som nebola moc doma a na notebooku už vôbec nie. Druhá vec je, že som dostala akýsi "blok" a nevedela som ako v Confused pokračovať. :/ Aj táto kapitola je taká všelijaká, ale aj tak dúfam, že sa vám bude páčiť. :)
IAN:
"Zamilovala som sa do teba, Ian." Asi minútu som nedokázal nič povedať. Ako je to možné? Mala Nina predsalen pravdu? Ona sa zamilovala?!
"Nikki.... Čože?"
"Konečne je to vonku a mne sa nesmierne uľavilo, Ian. Chcem si od teba držať odstup. Mám Dylana a vďaka nemu už nemyslím na teba. No teda, nie tak ako som na teba myslela predtým."
"Neviem čo mám na to povedať," povedal som úprimne. Nedokázal som sa k tomu vyjadriť. Mám jej povedať, že ju tiež milujem? Žiarlim, ale nemyslím si, že je to prejav lásky. Mám predsa Ninu. Milujem ju. A nemôžem Nikki ani klamať.
"Nemusíš hovoriť nič, Ian. Chápem to. Ver mi. Ani to od teba nechcem." Jemne sa na mňa usmiala.
"Asi by si mal ísť. Trocha to predýchať a tak."
9. srpna 2015 v 21:37 | Laurika
Konečne som napísala novú kapitolku poviedky Confused! Dúfam, že sa vám bude páčiť. :) :)
IAN:
V Saint Tropez bolo skvele. S Ninou som si to užíval, ale trápila ma Nikki. Bolo načase si priznať, že asi naozaj žiarlim. Len trocha. Neviem či preto lebo k nej cítim niečo viac alebo sa o ňu proste len nechcem deliť. Doteraz sme boli len my dvaja. Občas sme mali nejaké vzťahy, ale to bolo už dávno. Nejako som si zvykol na ten pocit, že sme len my dvaja. Pred Ninou som to však nemienil priznať. Milujem ju. Nemôžem ju stratiť. Viem, že v minulosti zažila podvod a nechcem, aby si myslela, že jej to hrozí aj pri mne.
28. července 2015 v 11:30 | Laurika
Tak, momentálne som asi niekde v lietadle cestou na Zakynthos, ale ešte som si pre vás prichystala jednu kapitolku Confused, kým budem v Grécku. :) Večer sa ešte posnažím niečo napísať a prednastaviť aj nejaké fotky. :) Dúfam, že sa vám bude kapitolka páčiť. :)
NINA:
Tak sme konečne prileteli do Saint Tropez. Bola to nádherná krajina. Vo Francúzsku som už bola, ale nie v Saint Tropez. Ian nám prenajal nádhernú jachtu, iba pre nás dvoch. A samozrejme vodiča. Pripravovala som nám niečo na jedenie, zatiaľčo Ian vyberal to najlepšie víno. Správne, táto jachta má aj svoj vlastný bar.
"Nech sa páči," podala som mu tanier s úsmevom. Práve niečo robil na mobile. Jedným očkom som náhodou zazrela, že si píše s Nikki.
"Čo má nové?" opýtala som sa len tak zo zvedavosti.
"Vlastne ani nič. Stále sa stretáva s tým doktorkom." Pozrela som na neho so zdvihnutým obočím.
"Nežiarlim! Nepozeraj tak na mňa! Len mám o ňu strach. Niečo mi na ňom proste nesedí."
"Nie. Ty len proste žiarliš Ian. Kedy si to konečne priznáš?"
"Nemám si čo priznávať. Kedy s tým už konečne prestaneš."
20. července 2015 v 13:33 | Laurika
Prepáčte, že som dlho nič nepridala, ale cez letné prázdniny moc času nemám. :/ Skoro vôbec nie som doma. Dnes večer alebo zajtra pridám ešte FHTO. Dneska mám pre vás Confused. Dúfam, že sa bude páčiť. :)
IAN:
Hádka s Ninou bola otrasná. Keď sa ma vypytovala na Nikki, nevedel som ako reagovať. Možno som naozaj trocha žiarlil, ale to predsa nič neznamená. Je ako moja sestra. Jasné, že mám o ňu strach. Nechcem, aby jej nejaký doktorko akokoľvek ublížil! Prečo z toho Nina robí takú vedu? Aj ja som bol na ňu naštvaný. Chcem len dôveru. To je to jediné čo od nej žiadam. Viem čo sa jej v minulosti stalo. Chápem to. No nech pochopí aj ona mňa.
Na večeri sme na seba skoro ani nepozreli. Bolo to tam nádherné. Také romantické. Prial som si, aby sme si to užívali spolu a nie každý na druhej strane stola. Chcel som ju pobozkať, objať, pomilovať. Hocičo, len aby som prekonal tú priepasť medzi nami. Boli to muka. Nevedel som čo robiť. Mám sa jej ospravedlniť? Ja som predsa nič neurobil. To ona mi neverí.
4. července 2015 v 8:53 | Laurika
Tak som sa vrátila z Francúzska. :) Tu máte Confused, písala som to cestou domov a je to len kratučké, ale aspoň niečo. :) Dúfam, že sa bude aj tak páčiť. :) Nabudúce sa pokúsim dlhšie. :)
NINA:
Ďalší deň po dvojitom rande som strávila s Ianom. Boli sme sa pozrieť do Santa Monici. Je to nádherné prístavné mestečko a večer aj veľmi romantické. Prenajali sme si malú jachtu aj so šoférom a vydali sme sa na more. Ľahla som si na Ianovu hruď a vychutnával si plavbu. Po chvíli má však začal trápiť Ian a Nikki. Stále si nie som istá, že nežiarlil. Nechcela som kaziť túto chvíľu, ale aj tak som sa spýtala.
"Ian?" posadila som sa tak, aby som na neho videla. Neodvážila som sa mu pozrieť do očí.
"Áno?" usmial sa a pohladil má po stehne.
21. června 2015 v 20:47 | Laurika
Konečne som napísala novú kapitolku Confused. :) Prepáčte, že som nenapísala hneď ako bolo tých 5 komentárov, ale viete, že cez víkendy nepíšem. :/ Dúfam, že sa bude kapitolka páčiť. Je to len kratučký pohľad Niny, ale aspoň niečo. :)
NINA:
"Miláčik, vstávaj! Je päť hodín večer! Za hodinu a pol máme byť v reštaurácii." Neochotne zastonal a obrátil sa ku mne. Hlavu si položil na moje stehná.
"Mne sa tam nechce ísť. Ostaňme v posteli. Len my dvaja." Lišiacky sa na mňa usmial a prevalil si ma pod seba.
"Ver mi, že ani mne, ale sľúbili sme to. Nikki vyzerá byť fajn. Chcem sa s ňou viac zoznámiť."
"Zrazu je Nikki fajn a chceš sa s ňou zoznámiť? To už akože nie je do mňa bezhlavo zamilovaná?"
"Je. Práve preto ju chcem čo najviac spoznať. Aby som vedela čo od nej očakávať." Ian len nado mnou pretočil očami a pokrútil hlavou. Nech to popiera koľko chce, aj tak to nezmení!
16. června 2015 v 20:21 | Laurika
Tak som sa konečne dostala k poviedkam! Strašne mi to chýbalo, ale škola je škola. :/ Dúfam, že sa kapitolka bude páčiť. Budem sa snažiť konečne dostať do zvyčajného písania každý deň, ale nič nesľubujem. Záleží to aj od vás a vašej aktívnosti. :)
IAN:
Neviem čo to do mňa vošlo. Keď som sa pozeral do tých jej očí a do toho všetká tá romantika, sviečky, víno a skvelá večera. Nevedel som si pomôcť. Vykĺzlo mi to. V tú chvíľu som to tak cítil. Aj tak ma to prekvapilo. A ešte viac ma prekvapila jej reakcia. Bral som to však s rezervou. Možno to povedala len ako zo slušnosti. Celú Coachellu som nad tým musel uvažovať. Až kým sme pri bare nestretli Nikki. Dlho som ju nevidel, takže som sa k nej hneď rozbehol a poriadne ju objal. Venovala mi ten svoj nádherný úsmev.
"Ahoj, cudzinka! Dlho som ťa nevidel. Ako sa máš?"
"Ja dobre. Čo ty? Ahoj Nina," usmiala sa na ňu. Nina jej úsmev opätovala.
"Ahoj." Povedala to trocha odmerane, ale dúfam, že si to Nikki nevšimla.
"Ja sa mám tiež veľmi dobre." Zrazu k nám došiel nejaký chlap a usmieval sa na Nikki. Podal jej pohár s džúsom. Typoval som, že v ňom je aj vodka.
"Toto je Dylan. Práve sme sa zoznámili. Dylan, toto je Ian a Nina."
"Teší ma." Potriasol som si s ním rukou. Ninu objal a pobozkal na obe líca.
"Je to tu úžasné. Som rád, že som späť v Hollywoode."
"Kde si bol predtým?" zaujímalo Ninu.
11. června 2015 v 22:06 | Laurika
Tak konečne som napísala Confused. Ešte raz sa vám ospravedlňujem, že tak neskoro, ale naozaj mám toho teraz dosť veľa. :/ :/ Dúfam, že sa bude kapitolka páčiť. :)
NINA:
Dneska je Coachella! Prvýkrát na ňu idem so svojim priateľom ako zadaná žena. Neskutočne sa teším. Vždy som tým párikom závidela. Je to tam také romantické. Skvelá atmosféra. Bola som taká nadšená, že by mi dnes proste náladu naozaj nik nepokazil. Nech by sa snažil akokoľvek. K mojej dobrej nálade dopomohol aj rozkošný Ian spiaci vedľa mňa. Naklonila som sa nad neho a pobozkala ho na čelo. Trocha sa pomrvil, ale ďalej už nič nevnímal. Odfukoval ďalej. Neveriacky som nad ním pokrútila hlavou a zišla do kuchyne. Spravila som si niečo na raňajky a sadla si pred telku. Nedávali nič zaujímavé, tak som to prepla na nejakú komédiu a popritom pozerala čo je nové na sociálnych sieťach. V podstate nič nové. Zopár nových fotiek a noviniek, ale inak je všetko po starom. Dosť som sa nudila. Bolo už pol jedenástej a ten leňoch ešte spí! Nechápem ako je to možné? Nešli sme spať tak neskoro. Keď už som bola naozaj zúfalá, vybrala som sa za ním. Neprehodil sa ani len na druhý bok. Pretočila som očami a skočila za ním do postele. Celá posteľ sa natriasala. Konečne! Otvoril oči a pozrel na mňa.
2. června 2015 v 20:46 | Laurika
Prepáčte, že som dlho nič nepridala, ale bolo veľa učenia, predsalen sa uzatvárajú známky. :/ A cez víkendy som nebola vôbec doma. Nečakané u mňa. :D Ale tu to dneska konečne máte. :) Je to len krátke, ale od zajtra sa už budem snažiť dostať do starých koľají, aj čo sa týka noviniek aj poviedok. :)
IAN:
Nevidel som Nikki snáď už dva týždne. Neviem čo s ňou je. Na twitteri odpisuje stroho a flegmaticky. Keď ju niekam pozvem tak to vždy zruší, že už niečo má. Vzďaľuje sa mi a ja vôbec neviem prečo. Aspoň že mám Ninu. Myslí si, že je to preto lebo je do mňa zaľúbená a už to ďalej nedokáže zatajovať. Preto sa so mnou nestretáva, aby som na niečo neprišiel. Podľa mňa je to úplná blbosť! Poznám ju. Už štyri roky. Musí mať na to iný dôvod. Určite nie je do mňa zamilovaná. Nikki je tá posledná, ktorá by sa do mňa zamilovala. Bol som z toho dosť nervózny. Neznášam keď neviem čo sa deje. Preto som sa rozhodol ísť dnes za ňou. Je mi jedno, že bude naštvaná. Musím to vyriešiť inak sa zbláznim.
Netrpezlivo som zazvonil. Nikki hneď otvorila. Pozerala na mňa ako na zjavenie. Mala v očiach bolesť, neistotu a plno ďalších emócii, ktoré som nevedel identifikovať. Alebo skôr nechcel.
Potom však začala robiť akože nič a usmiala sa na mňa.
29. května 2015 v 23:36 | Laurika
Napísala som novú kapitolku Confused! Dúfam, že sa bude páčiť. :) Je iba z pohľadu Nikki, ale dúfam, že to nebude vadiť. Dnes ráno sme si NIAN už užili. :D :)
NIKKI:
Ja som takto ďalej nemohla existovať! Musím to niekomu povedať. Potrebujem niekoho radu! Súrne. Neviem čo mám robiť. Nemám sa s kým poradiť. Najradšej by som pri sebe mala Iana a všetko mu povedala, aby mi poradil čo mám robiť s naším nenarodeným dieťatkom. Tak veľmi som si priala mať pri sebe kohokoľvek, ale jeho najviac. Nemôžem mu to však povedať! Keď som ho videla aký je šťastný s Ninou. Nemôžem mu to urobiť. Ale neviem čo mám urobiť s tým malým. Viem, že má právo na život. Rovnako ako má Ian právo na to byť šťastný. Som z toho taká zmätená!
Nakoniec som zašla za svojou dobrou kamarátkou Kim. Tá mi vždy vedela poradiť. Je to však aj Ianova kamarátka, takže to bolo dosť riskantné povedať jej to. Ale musela som. Potrebovala som názor ďalšej osoby, nie len seba. Zašla som za ňou hneď po raňajkách. Predtým som jej napísala či môže. Mohla a tak som sa pobrala za ňou.
"No ahoj!" Vítala ma s úsmevom. "Strašne dlho som ťa nevidela."
29. května 2015 v 7:15 | Laurika
Včera som nemohla nič napísať, pretože som zaspala a vstala až o pol desiatej. To sa toho moc napísať už nedá. :/ Viem, že som vám to sľúbila, ale aj vy musíte pochopiť, že sa to proste nedá!
NINA:
"Musím ti niečo povedať. Medzi mnou a Nikki niečo bolo." Vedela som to! Proste som to vedela. No aj tak som tomu nemohla uveriť. Po tom ako tak vehementne tvrdil, že sú len priatelia. Preto sa Nikki tak na neho pozerá! Stačila jej jedna noc a zrejme sa stihla zamilovať. Nuž, pri Ianovi som sa jej moc ani nečudovala.
"Mala som nejaké tušenie, ale ani vo sne ma nenapadlo, že by to mohla byť pravda," povedala som úprimne a postavila sa z lavičky. Potrebovala som si prevetrať hlavu, tak som sa len nezmyselne prechádzala popri ňom. Bol poriadne opitý, to mi bolo jasné. Unavene sa oprel o lavičku a pozeral na mňa. Láskyplne a ospravedlňujúco. V tej chvíli som nevedela čo cítim. Necítila som hnev, pretože predpokladám, že to bolo predtým než sme si spolu začali my. Ale ani som s tým nebola zmierená. Je jasné, že ona k nemu niečo cíti. Ian vyzerá, že je to len v rovine priateľstva, ale aj tak. Všetko sa môže zmeniť. Čo ak sa mu prizná, že k nemu niečo cíti? Ako na to asi bude reagovať? Viem, že som trocha predbiehala, ale absolútne som nevedela čo si o tom všetkom myslieť.
27. května 2015 v 22:05 | Laurika
Tak som napísala Confused. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :) Už by som konečne mala k tejto poviedke spraviť aj nejaký ten obrázok. :D
NINA:
Všetci sa zdali byť veľmi milí. Skoro s každým som sa už stihla o niečom porozprávať a to sme tu len hodinu a pol. Mal som zvláštny pocit len z jednej osoby. Nikki. Neviem, možno som len paranoidná a žiarlivá, ale mala som pocit, že na Iana pozerá inak ako len na kamaráta. Myslím, že žiarlila. Keď sa na mňa Ian usmial alebo ma pobozkal. Zatvárila sa zvláštne dokonca niekedy aj odvrátila pohľad. Niečo mi tu nesedelo. Zrazu ma napadlo či spolu náhodou v minulosti niečo nemali. Možno len taký nezáväzný sex. Ak sa niečo také udialo, dúfam, že vo veľmi ďalekej minulosti. Neviem si predstaviť, že by sa s ňou vyspal keď už balil mňa. Aj keď to bol len sex bez záväzkou. Ďalej som nad tým nemohla premýšľať, pretože Ian do mňa drgol.
26. května 2015 v 21:56 | Laurika
Tak som opäť napísala Confused. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
NIKKI:
Čo budem teraz preboha robiť? Nemôžem byť tehotná. V žiadnom prípadne. Čo akože poviem Ianovi? Že z jedného opileckého sexu teraz vznikne dieťa? Bude sa na mňa pozerať ako na blázna a pravdepodobne ma pošle na potrat. Potrat! To je ono. Je to moja jediná šanca. Nemôžem byť slobodnou matkou a Ianovi to povedať nemôžem. Viem, že je to otrasné, odporné, nemorálne a neviem ešte aké, ale je to momentálne moja jediná nádej. Som však na to pripravená? Som pripravená celý život žiť s výčitkami svedomia? Som pripravená pripraviť moje a Ianove dieťa o život?
25. května 2015 v 22:36 | Laurika
Tak som napísala to Confused. :) Dúfam, že sa bude kapitolka páčiť. :)
IAN:
Z celého večera som bol nadšený a ďakoval všetkým svätým, že som to s Ninou nevzdal. Bolo to skvelé. Prišiel som načas a po ceste som neodolal a kúpil jej jednu ružičku. Ako som predpokladal, nezabudla podotknúť, že je to len večera a nič viac. Pokrútil som nad ňou hlavou. Poznám ju už ako svoju dlaň! Vyzerala naozaj božsky ostatne ako vždy. Boli sme v jednej reštaurácii. Mojej obľúbenej. Bolo tam príjemne, luxisne a hlavne romanticky. Ak sa mi to podarí a Ninu získam, raz ju sem vezmem aj ako svoju priateľku.
24. května 2015 v 22:28 | Laurika
Nová kapitolka Confused. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
NINA:
"Ahojte!" pozdravila som v dobrej nálade všetkých na natáčaní. Skoro unisono odzdravili a šprtali sa scenáre. Sadla som vedľa Iana a pridala sa k nim. Párkrát som na neho jedným očkom pozrela. Vždy optimisticky naladený Ian sa mi zrazu nezdal až tak optimistický. Bolo na ňom niečo zvláštne. Zaujímalo ma čo. Nemala som však čas to riešiť, pretože sme museli ísť pracovať. Ian bol celý deň dosť zvláštny. Mala som z neho divný pocit. Vôbec som tomu nerozumela, ale nechcela som sa pýtať. Povedal by mi to keby chcel, aby som to vedela. A tak sme spolu natáčali a ja som robila, že som si nič nevšimla. Bola som, ale rada keď deň skončil. Bez Iana, ktorý neustále vtipkoval to bol dosť nudný deň.
21. května 2015 v 21:38 | Laurika
Snažím sa, aby bola táto poviedka spravodlivo zastúpená párom NIAN aj SOMEREED. :) Keďže bola minulá kapitolka o NIAN dnešná je o SOMEREED. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
Dneska som mal ísť behať s Nikki. Tešil som sa na to, pretože aj ona je v poslednej dobe zvláštna. Neviem čo to s nimi je. Možno to bolo len chvíľkové a už ju to prešlo. Moc som v to neveril, ale aspoň som si to nahováral. Dokonca sa mi ani neozvala. Inokedy sme si písali celé hodiny a teraz nič. Ja som sa jej musel ozvať prvý. Pri Nikki je to zvláštne. Ona bola tá, ktorá ma vždy vytiahla von, do baru alebo si len tak zabehať. Vôbec som sa v nej už nevyznal a to ma neskutočne trápilo. Nech už k Nine cítim čokoľvek, Nikki je dlhoročná priateľka a veľmi mi na nej záleží.
Mali sme sa stretnúť, ako vždy, v parku. Nikki tam už bola. Ďalšia zvláštna vec. Namiesto toho, aby tak ako vždy cvičila, len sedela na lavičke a civela do blba. Zastal som a chvíľu na ňu len hľadel. Zdala sa byť taká smutná. Akoby rozmýšľala nad niečím čo ju veľmi trápilo. Zdá sa, že sa nič nezmenilo. Povzdychol som si a kráčal k nej. Zozadu som ju objal a pobozkal do vlasov.
"Dobré ránko," vyčaril som ten najširší úsmev. Opätovala mi ho a ja som konečne zazrel tú starú bezstarostnú Nikki. Moju najlepšiu kamarátku.
"Prečo sa nerozcvičuješ?" opýtal som sa zvedavo.
20. května 2015 v 21:15 | Laurika
Tak som dopísala 10. kapitolu Confused. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
Zasa do práce. Zbožňujem natáčanie aj svojich kolegov, ale toto ranné vstávanie ma raz zabije! Ďalšia vec je to včerajšie rande/nerande. Neviem ako sa mám k Ianovi správať. Viem, že to bral ako rande, ale ja to tak brať proste nemôžem. Povedala som si, že už nikdy sa nezamilujem do svojeho kolegu a tak to aj ostane. Nemôžem to dovoliť. Dopadlo by to veľmi zle.
Na raňajky som si dala len jahodový jogurt a bežala som do práce. Prišla som o pätnásť minút neskôr, ale myslím, že to nikomu nevadilo.Aspoň že tak. Sadla som si vedľa Iana študujúceho scenár. Sem tam na mňa pozrel, ale ja som to ignorovala. Nevedela som ako sa mám pri ňom tváriť alebo ako na neho reagovať. Bola som vďačná, keď sme šli konečne pracovať. Iana som nevidela skoro celý deň. Mali sme len málo spoločných scén. Vyhovovalo mi to. Moja posledná scéna toho dňa však bola s Ianom. Tej som sa nevyhla. Dokonca sa natáčala v posteli! Skvelé. Naozaj. Keď som prišla do Damonovej izby, Ian tam už bol. Ležal rozvalený v posteli a hral niečo na mobile. Obtočila som okolo seba župan a skočila za ním.
18. května 2015 v 21:21 | Laurika
Neskutočne ma bolí hlava, takže som nemohla napísať nič dlhšie. :/ Dúfam, že sa vám aj táto kratučká ukážka bude páčiť. :)
Zasa do práce. Zbožňujem natáčanie aj svojich kolegov, ale toto ranné vstávanie ma raz zabije! Ďalšia vec je to včerajšie rande/nerande. Neviem ako sa mám k Ianovi správať. Viem, že to bral ako rande, ale ja to tak brať proste nemôžem. Povedala som si, že už nikdy sa nezamilujem do svojeho kolegu a tak to aj ostane. Nemôžem to dovoliť. Dopadlo by to veľmi zle.
Na raňajky som si dala len jahodový jogurt a bežala som do práce. Prišla som o pätnásť minút neskôr, ale myslím, že to nikomu nevadilo.Aspoň že tak. Sadla som si vedľa Iana študujúceho scenár. Sem tam na mňa pozrel, ale ja som to ignorovala. Nevedela som ako sa mám pri ňom tváriť alebo ako na neho reagovať. Bola som vďačná, keď sme šli konečne pracovať. Iana som nevidela skoro celý deň. Mali sme len málo spoločných scén. Vyhovovalo mi to. Moja posledná scéna toho dňa však bola s Ianom. Tej som sa nevyhla. Dokonca sa natáčala v posteli! Skvelé. Naozaj. Keď som prišla do Damonovej izby, Ian tam už bol. Ležal rozvalený v posteli a hral niečo na mobile. Obtočila som okolo seba župan a skočila za ním.
13. května 2015 v 21:38 | Laurika
Nová kapitolka poviedky Confused. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
IAN:
Preboha. Čo sa to včera stalo? Vôbec na nič som si nespomínal. Zobudil som sa nahý v posteli s Nikki. Spali sme spolu? Snažil som sa spomenúť si. Zopár zábleskov sa mi vynorilo. Ja a Nikki ako sa bozkávame. Zamykanie dverí. Vyzliekanie jej trička. Áno, asi sme to fakt spravili. Samozrejme, že som to hneď začal ľutovať. Toto sa nemalo stať. Všetko sa tým zničí. Nikki mám neskutočne rád. Milujem ju ako svoju priateľku. Zbožňujem ju. Ako asi bude reagovať? Zmení sa medzi nami niečo? To by som nerád. Nemôžeme zničiť naše priateľstvo. Neviem si to bez nej predstaviť. Ona bola vždy tá, ktorá mi pomáhala. Stála pri mne a podporovala ma.
Začala sa prebúdzať. Pomrvila sa vedľa mňa a otvorila oči.
"Ahoj," povedala trocha odmerane a nervózne. Zahanbene sa zakryla až po krk. To nezačína dobre. Chcel som sa jej nejako dotknúť. Objať ju a vedieť, že je všetko v poriadku.
"Dobré ránko. My sme..." Chcel som si to overiť. Prikývla. Nevedel som ako sa zachovať, a tak som sa usmial. Nikki na mňa vrhla vražedný pohľad.
"Tebe to príde vtipné? Vážne?" Pozrela na mňa hnusne, ale už jej mykalo kútikmi.
"Nie. Vôbec to nie je vtipné." Stále som sa však uškŕňal. Ani sám neviem prečo. Chcel som trocha odľahčiť situáciu. A celkovo mi to zrazu prišlo vtipné. Veď šlo len o sex. O nič nejde. Všetko bude zasa v poriadku ako predtým než sa niečo stalo.
"Čo budeme robiť?" opýtala sa zrazu. Stále prikrytá perinou.
11. května 2015 v 22:02 | Laurika
Napísala som novú kapitolku Confused. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
IAN:
Na ďalší deň ráno sme šli s Nikki zasa behať. Zaujímal ma jej názor na tú večeru. Okrem tej chvíľky v ten večer, keď sme zaspali na gauči. Odvtedy sme spolu sami neboli. Nikki musela hneď po raňajkách bežať do štúdia pracovať.
"Tak, čo si myslíš o Nine?" Nedalo mi to a opýtal som sa. Znova sme sa ocitli na tej prašnej ceste a vychutnávali si výhľad.
"Myslím, že je milá a sympatická. A jednoznačne po tebe ide! Neskutočne sa tomu bráni. Je nám jasné prečo. Ale máš u nej určite šancu. Len sa asi budeš musieť viac snažiť. Zdá sa byť dosť rázna a neodbytná," uškrnula sa Nikki. To mi je jasné. Viem, že s Ninou to nebudem mať ľahké, ale stojí to za to. Ona mi za to stojí.
"Viem, že to s ňou nebude ľahké. Ale stojí za to," usmial som sa. Nikki sa tiež usmiala, ale nie celkom úprimne. Na to ju poznám až moc dobre.
10. května 2015 v 23:26 | Laurika
Napísala som novú kapitolku Confused. :) Je kratšia ako tie predošlé, ale dnes som písala ešte aj From Hate To Love tak dúfam, že nevadí. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
U Iana sme obe aj prespali. Keď si šla Nina ľahnúť, zišla som za ním do obývačky. Pozeral telku. Potichu som si sadla vedľa neho.
"Je do teba poriadne buchnutá," usmiala som sa na neho neúprimne. Vôbec sa mi o tom nehovorilo ľahko, ale som jeho najlepšia priateľka a sľúbila som mu pomoc.
"Vážne? Myslíš?" Ian sa na mňa obrátil a vyzeral naozaj nadšene. Vidieť ho takéhoto šťastného, robilo šťastnú aj mňa, ale stále to bolelo. Doteraz som si ani neuvedomovala ako moc ho mám rada. Prečo som ho začala takto vnímať? Prečo práve teraz? Možno som si to doteraz len nepripúšťala. Bojím sa, že týmito novými pocitmi úplne zničím čo sme doteraz mali.
9. května 2015 v 22:36 | Laurika
Napísala som novú kapitolku Confused! Prepáčte, že to tak trvalo, ale je to dosť dlhé a chcela som, aby to bolo dobré, takže som nad touto kapitolkou viac premýšľala ako inokedy. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
IAN:
Ráno ma zobudilo nepríjemné vybrovanie môjho mobilu. Jedným prižmúreným okom som pozrel na displej. Nikki. Usmial som sa.
"Nie každý je také ranné vtáča ako ty, Nikki." Zasmiala sa a som si istý, že aj pretočila očami. Poznám ju veľmi dobre.
"Vstávaj Smoldy! Ideme si zabehať!"
"Žartuješ? Spal som asi tak šesť hodín! Vieš, že na spánok potrebujem aspoň osem!"
"Výhovorky. Samé výhovorky. Proste si priznaj, že mi nestačíš!" Uškrnul som sa a pomaly vstal z postele. Cestou do kuchyne som jej odpovedal.
6. května 2015 v 21:42 | Laurika
Napísala som novú kapitolku Confused. :) Snáď sa bude páčiť. :)
Ráno som sa zobudila ešte pred Ianom. Sladko odfukoval vedľa mňa. Musela som sa usmiať. Jemu to sluší ešte aj keď spí! Toto nie je normálne. Pomaly som vstala z postele a šla do kúpeľne. Šťastie, že tu voda tečie ako v normálnom dome. Spravila som si základnú rannú hygienu a vošla spať do spálne. Ian ešte stále spal. Sadla som si k nemu na posteľ a pozorovala ho. Bolo desať hodín ráno. Dnes tu nik nebol, ďalšie natáčanie máme až o šiestej večer. To je dobre. Aspoň tu máme pokoj. Zišla som dole a len tak sa poflakovala. Po trištvrte hodine som, ale už bola nervózna. Nemôže takto dlho spať, preboha! Šla som späť za ním. Vážne ešte spal! Jemne som do neho drgla. Otočil sa ku mne a ospalo si prešiel po očiach.
"Dobré ránko. Koľko je?"
"Skoro jedenásť! Vstávaj! Musíme ísť domov."
"To ešte nie je tak veľa. Nechaj ma spať." Prehodil cez seba perinu. Ako malý chlapec!
"Ian no ták! Som hladná a tu nič není. Poďme niekam na raňajky a pôjdeme domov." Snažila som sa mu tú perinu zobrať. Nakoniec sa mi to podarilo.
"To akože hneď?" Pretočila som očami.
5. května 2015 v 21:02 | Laurika
Prepáčte, viem, že som dlho nič nenapísala, ale mám toho dosť do školy, pretože sa opravujú známky a vonku začalo byť konečne teplo, takže skoro ani nie som doma. :/ Dúfam, že vám to vynahradím touto dllllllhou kapitolkou. Naozaj dlhou, pretože takúto dlhú kapitolku som tu teda už dlho nezverejňovala! :D Dúfam, že sa bude páčiť. :)
Keď som vstal, neskutočne ma bolela hlava. Prečo sme toľko pili? Vlastne, ani sme nepili tak veľa, ale z tých dvoch fliaš vína ma strašne bolí hlava. Keď som, ale ucítil vôňu čerstvej slaniny z kuchyne, hneď mi bolo lepšie. Usmial som sa od ucha k uchu a len v spodkoch sa vybral do kuchyne. Myslel som, že Nina bude v spodnom prádle behať okolo šporáka, ale nanešťastie bola oblečená. Niečo však predsalen kuchtila. Hamandeggs so slaninkou. Mňam!
"Dobré ránko," usmial som sa a prišiel až k nej. Trochu ju myklo.
"Ian! Preboha. Vydesil si ma. Dobré ránko aj tebe. Raňajky máš hotové." Aj ona sa usmiala a podala mi tanier s mojími raňajkami.
"Ďakujem, ale nemal by som to byť ja kto ti donesie raňajky do postele?" Nina pretočila očami.
"Vieš, že nemám rada klišé. Presne niečo také by sa stalo v romantickom filme. Ale my nie sme v romantickom filme, takže ti môžem doniesť raňajky aj ja."
"Si herečka a nemáš rada klišé?" zasmial som sa neveriacky. Táto žena ma neprestáva prekvapovať.
"Nie. Vôbec. Odkedy som bola s Danielom, ide mi to na nervy. Nemal vlastnú predstavivosť. Všetko mal z romantických filmov. Odvtedy to neznášam. Zhnusil mi snáď všetko ohľadom lásky."
2. května 2015 v 21:46 | Laurika
Dnes som napísala len krátku ukážku. :) Zajtra kapitolu dopíšem. :)
Keď som vstal, neskutočne ma bolela hlava. Prečo sme toľko pili? Vlastne, ani sme nepili tak veľa, ale z tých dvoch fliaš vína ma strašne bolí hlava. Keď som, ale ucítil vôňu čerstvej slaniny z kuchyne, hneď mi bolo lepšie. Usmial som sa od ucha k uchu a len v spodkoch sa vybral do kuchyne. Myslel som, že Nina bude v spodnom prádle behať okolo šporáka, ale nanešťastie bola oblečená. Niečo však predsalen kuchtila. Hamandeggs so slaninkou. Mňam!
"Dobré ránko," usmial som sa a prišiel až k nej. Trochu ju myklo.